Miesto trofeje v rukách bič,
Malé čierne kávové zrniečko ,
Chceš len niečo,len máličko.
Stratené slová a vety prázdne,
Kam zmizlo zo sveta to krásne,
Prezračný vodopád,čo vonia čistotou ,
Takou,na ktorú svet zabudol.
Pamätáš si dni,
Keď bol si len ty,
Životom v ľudskom živote,
Ľudia boli život,tak ostal si v samote.
Myslením tvojím trápil si okolie,
O probléme ,nech ono vie.
Nestačí padnúť zvrchu mraveniska.
Zistíš ,keď vstúpiš do ohniska.
Tak aký je to pocit stáť vzpriamene?
Niekedy si bol na dne,nie?
Keď mal si zrak sklopený,nevidel si svet,
No a teraz,teraz ho niet.
Nemal si nič a mal si všetko,
Neštastie tvoje štastie zmietlo.
Máš všetko a nemáš nič tak aké to je?
Že strácaš sa a padáš,dnes málokto vie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sanrajs
12. 12.decembra 2008 15:16
Robíš zaujímavé rýmy. Také naozajstné rýmované A hlavne neutekajú z vyznenia básne. Zaslúžené hviezdičky
Napíš svoj komentár