Smetisko snov

Úlomky stratených motýlích krídel,
Kreslia tam v prázdnote obrysy tiel.

Zúfalá,zahmlená ničota,
Vo vnútri bolesť a prázdnota.

Do tela posledné dávky bolesti,
Špina plná vyprahnutých nerestí.

Na troskách spoločnosti nejasné stopy,
Človek zrazu vie,keď sa topí.

Smetisko snov a dúfaní,
Že štastie sa v smútok nezmení.

Slepé pohľady a nemé výkriky,
Žiadne nežné ľudské dotyky.

V ruinách zničených dní,
Sme nehybne len ja a ty...

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu