Kde vlky vyjú na úsvite,
Kreslíš obraz do obrazu starého,
Láska a chald,k sebe patríte.
V doline sivých duchov,
Nemé telá šepkajúce krásne vety,
Nik nie je vôkol,
V snehu nerastú lúčne kvety.
V kráľovstve radosti a ticha,
Sedí,hľadíš,
Azda znova dýcha?
Zúfalec,ku ktorému patríš.
Na vrchole nebezpečnej hory,
Stále sú skaly
A teba to vnútri bolí,
Zaľúbená ,človek proti človeku je malý.
V mieste,kde je most cez rieku,
Stojíš v strede a nespravíš krok,
Nikdy nechystáš sa k úteku,
Na žiadnej strane nevidíš dvoch.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár