Viem, včera boli on a Davide v Torre Caffé
- prečo si mi to nepovedala, šli by sme tam
Lebo on ma nechce vidieť
- oľutuješ to
Áno
- Tak ja idem pracovať.
A potom strávila hodinu na telefóne a potom prišla s otázkou, či ccem ísť von.
- Buď pekná, ale nebuď príliš.
A tak sme prišli tam, kde mal byť. Iba aby som ho videla, aby sa donútil ísť za mnou, aby mal šancu.
No on neoprišiel, hoc nás videl .
- Je to hlupák
Claudia, aspoň som si už istá, že to má takto byť
A potom sme ich stretli, mne sa začali triasť kolená, tak som sa, ako vždy v strese, stále smiala, no keď som sa mu zrazu mala pozrieť do očí a povedať ahoj, zmrzla som. Všetok cit bol zrazu sieť, ktorú na mňa hodili, nemohla som sa pohnúť. A on ledva pohol brvou, aby ma pozdravil a chcel odísť, no oni mu nedovolili.
Potom som Claudiu poprosila ja, aby sme už šli, lebo by som sa tam zrútila, spadla na zem, rozplakala.
Vo všetkých mojich bizarných predstavách som sa s ním stretla, objal ma a letmo pobozkal na krk a potom mi hovoril, že nikdy nezabudne. Bol opäť môj, hoc i na chvíľu, bol zase taký usmiaty a hovoril mi, že som krásna.
Realita bola úplný opak.
Claudia, teraz strašne plačem. Ako sa mám pohnúť dalej, nechcem sa od neho hýbať.Plačem.(mysliac si, že sa len hanbil anevedel, čo mi povedať)
- Táňa, keď ťa už z diaľky videl, nútil svojich kamarátov ísť preč . Hlavne ma nestretnúť. Viem si ho živo predstaviť, ako hovorí: kriste, nechcem ju stretnúť.
Moje slzy už nevedia vyjsť z očí. Už bolo dosť.Pozerám z okna lietadla, predstavujem si, ako prázdno by som na neho pozrela, keby tu teraz bol. Už žiadne slané kvapky. Pre takých už nie. Spravila som čiaru a za ňu sa už nikdy nevrátim, jeho svetlo nikdy nezhasne, ale oddnes mi svieti na cestu ako všetkým ostatným.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
superelectra
18. 8.augusta 2012 00:19
ja neviem prečo.ale všetci Taliani sú takýto !? voľačo viac ako podobné som zažila ja..a úplne rovnako to dopadlo.
Napíš svoj komentár