Alebo je to len výsledkom vplyvu ľudí, okolností.
Neúspech považovať za absolútne zlyhanie voči sebe, to bolí.
A strach , že zlyhanie raz príde, ten berie spánok. Oberá o energiu, zabraňuje osobnému životu, voľnému času, poháru vína , bráni všetkému, čo je fajn ateší a šteklí v bruchu. Strach zo zlyhania je nepriateľ.
Viem, keď spraviíte maximum, stále sú tu vonkajšie faktory, ktoré dosiahnutiu cieľa môžu zabrániť, ale nechcem si ich pripúšťať, lebo ak všetko spravím na 120% a 20% budú vonkajšie činitele, potom žiadny inhibítor mi nemôže zabrániť v tom, aby to vyšlo.
Čokoľvek.Robiť veci na viac ako maximum je obmedzujúce akúkoľvek pohodu. Viete...chcela by som sa vedieť na niečo VYSRAŤ. Aspoň raz. Proste cez deň pre svoje ciele nič nespraviť a potom pokojne zaspať. Nejde to. Proste musím sebe, svetu, všetkým ukázať, že veci idú, že ja ich viem, že ich dokážem, že spánok nepotrebujem, že jesť vôbec netreba. Líham si unavená, vyšťavená, vyčerpaná, nervózna a nikdy nie spokojná s tým, čo som spravila.
Neviem, kto ma naučil neúspechy považovať za osobné zlyhanie, ale bolí to.
Vidina úspechu je enzým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
santoris
29. 1.januára 2013 13:08
horšie je ak na všetko kašleš
Napíš svoj komentár