Svoju nahotu sme však poznali už dávno predtým. Vedel, kedy sa bojím, ako plačem, kedy sa hnevám, ako sa chúlim. Vedel všetko. Bola som jeho parťáčka na opíjanie sa, bola som jeho herecká kolegyňa, kedy som s aho dotýkala , pozerala mu do očí.
Stretával ma nenamaľovanú a namaľovanú veľmi, ráno, večer, zle nanalednú, nenaladenú, opitú, zranenú, vystresovanú. Vedel, kedy som koľko schudla, kedy som čo jedla- nejedla. Vedel, čo smiem a čo nie, vedel, ako vyzerám, ked ma bolí brucho. Akého chlapa chcem, s akým som sa vyspala, pre koho som plakala. Jeho oči, jeho tvár, jeho telo, jeho všetko som poznala naspamäť už dávno predtým, ako pri mne ležal nahý.
Nedotkli sme sa . Vôbec nie.
Bola som už vtedy ženou, ktorú si vážil, ženou, ktorú poznal, bola som "Princezná, s tebou to nejde, ved to si ty". Bola som vždy jeho malé , bola som "príliš múdra" , keď som mu rozprávala, ako je sprosté s každou sa vyspať. Bola som príliš naplánovaná, celá som nezapadala do jeho predstave o ženách, ktoré si čiaročkami zapisuje do zoznamu.
Boli sme vedľa seba nahí a jedli sme cukríky.
- A prečo sme sa mi vtedy spolu nevyspali?
-Lebo to nejde. Lebo rešpekt. Lebo si ťa cením. Lebo to si ty, Čanča
-Ako sa máte s Kubom, Ani? Pýtam sa jeho frajerky, ked sa ráno stretávame v spoločnej kúpelni?
- Super, Tani
Každé ráno prídem za ním a kým sa rozpráva s frajerkou, dám mu pusu na obe líca. Alebo sa s ňou drží za ruku a dá mi pusu.
Mám kamaráta a dá sa to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár