Na chvíľu nie, naveky je príliš dlho

Muži toho nahovoria veľa.
O tom, že som pekná, že pekne vonia, či že "by ma dali". Pre niektorých som iba taká, pre iných tá. Moja odpoveď však je, že nie som pre nikoho.
Nie som ochotná či schopná zdvíhať telefón a hovoriť kde som, nechcem byť v klietke a nemám na to dôvod. Nechcem však cítiť vôňu inej ženy na košeli svojho muža. Nie som z tých, ktoré sa pýtajú kde a s kým je, nie preto, že mi to je fuk, ale preto, že mu verím.
Chcem len vedieť, že je všetko v poriadku.
Rada sa páčim, je to fajn pocit, ak viem, že to je nezištné. Že za " máš jemnú kožu" nie je " keby som ťa vyzliekol zo šiat".
Žiadne po večeri na chvíľu. Z toho sa mi chce vracať.
Netvrdím, že to niekedy nebolo len raz. Bolo to však z dôvodu, z citu, akéhosi druhu lásky, ktorý sa neidentifikuje, z pocitu, nikdy nie z pudu.
Neposielam ich do riti, neodpisujem, nestraším, hovorím pravdu. Nevolám nikoho miláčik ani láska, už nebudem okolo niekoho skákať, ak nedostávam žiadne ďakujem. Možno som chladná, no len k ľadu.
Každý ľad sa dá zlomiť, roztopiť, len treba vedieť ako.
Nikdy však nezhorí, je to nemožné.
Je to však dlhá doba a ľudia sú unavení, zničení, deprimovaní, nahnevaní a tak odchádzajú bez toho, aby dosiahli svoj cieľ.
Lásky prichádzajú ľahko.
K vôni na krku, k úsmevu na polovicu tváre, k detským očiam, ku kostiam (kľúčnym, bedrovým a iným), k tvrdému pohľadu a dokonca aj drsnej tvári. Nie však k ľuĎOM . lEBO ecistuje veľa prekážok.
- Si krásna
Neverím ti. Muži ma len klamú, každý ma zatiaľ oklamal. V citoch, v spávani, vedome, nevedomky, vždy, všelijako. Veľmi, málo, či príliš, vždy klamú a nechávajú za sebou mosty a ja ich neviem páliť.
Vraciam sa ku všetkým krkom, ku všetkým rukám, ku všetkým vzdychom, ba i k teraz už plytkým slovám a veľa, veľa mi je zabúdať.
Nie som pre nikoho, pre ostaných možno áno.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu