Toto je krasny pribeh ...

Raz, ked som bol nováčikom na strednej škole, uvidel som chalana z
našej
triedy, ktorý išiel zo školy. Volal sa Kyle. Vyzeralo to, že nesie
domov
všetky svoje učebnice. Myslel som si: Kto by odnášal v piatok
všetky knižky?
Musí to byť pekný somár!. Ja som mal naplánovaný cez víkend -
párty, a
futbalový zápas s priateľmi na zajtrajšok poobede. Pokrčil som
plecami a
išiel som dalej. Ako som tak išiel, uvidel som bandu chalanov čo
utekali
jeho smerom.Bežali na neho. Vytrhli mu knižky z ruky, podrazili nohy
tak, že
pristal v blate. Jeho okuliare odletely a videl som ich dopadnúť do
trávy
niekoľko metrov od neho. Pozrel sa na mna a ja som uvidel ten strašný
smútok
v jeho očiach. Trhalo mi to srdce. Pribehol som mu na pomoc. Podal som
mu
okuliare a povedal som: Títo chalani sú hajzli, nevedia sa normálne
správať.
Pozrel sa na mna a povedal. Díky!
A na jeho tvári sa objavil usmev. Bol to jeden z tých úsmevov, čo
prejavujú
skutočnú vďačnosť.
Pomohol som mu zobrať knižky a opýtal sa, kde býva. Ukázalo sa, že
nedaleko
mna. Pýtal som sa, prečo som ho
nikdy predtým nestretol. Ževraj chodil na súkromnú školu. Nikdy
predtým by
som sa nedal dokopy s chalanom zo súkromnej školy. Niesol som mu pár
knižiek
a celou cestou sme sa rozprávali. Ukázalo sa, že je to fajn chalan.
Pýtal
som sa, či si nechce zahrať zajtra futbal. Povedal, že áno. Celý
víkend sme
boli spolu vonku a ja som spoznal Kylea viac a oblúbil som si ho. Aj
moji
priatelia si ho oblúbili. V pondelok ráno tu bol Kyle s kopou knižiek
späť.
Zastavil som ho a smiechom povedal, že bude mať dobré svaly z tých
kníh. Len
sa usmial a polovicu knižiek mi naložil. Behom 4 rokov sme sa stali
najlepšími priatelmi. Posledný rok sme rozmýšlali o nejakej
strednej škole.
Kyle sa rozhodol pre Georgetown a já pôjdem na Duke. Vedel som, že
navždy
budeme priatelia a tie míle nebudú žiadnym problémom. On chcel byť
lekárom a
ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo futbalu. Kyle bol
promiantom
triedy, takže si musel pripraviť preslov na záverečnú slávnosť
školy.
Naťahoval som ho, že si zamachruje, ale bol som rád, že to nemusím
byť ja -
tam hore a rozprávať. Záverečný deň prišiel. Videl som Kylea,
vyzeral
perfektne!
Bol jeden z tých chalanov, ktorý dospel a našiel sa behom rokov na
High
School.
Zosilnel a veľmi mu svedčali okuliare. Mal viac dievčat než ja,
všetky ho
milovali, až som niekedy žiarlil. Dnes bol ten den "D". Videl som,
aký je
nervozny z preslovu, tak som išiel za ním, potľapkal ho po pleci a
povedal:
Hej, chlape budeš dobrý! Pozrel sa na mna tým vďačným pohľadom,
usmial sa a
povedal: Díky.
Začiatok preslovu mal za sebou, odkašlal si a pokračoval: je záver
školy a
čas, aby sme podakovali všetkým, čo nám
pomohli počas týchto ťažkých rokov. Rodičom, učiteľom,
súrodencom, možno
trénerovi, ale hlavne priateľom. Som tu, aby som vám všetkým,
ktorí ste
niekoho priatelia, povedal, že byť niekomu priateľom, to je ten
najväčší
dar, ktorý môžete niekomu dať. Poviem vám príbeh... "Pozrel som sa
neveriaco na svojho priateľa, ked začal rozprávať o dni, ked sme sa
prvýkrát
stretli. Plánoval, že cez víkend spácha samovraždu. Hovoril o tom,
ako si
pobral všetky učebnice, aby jeho mama s tým nemala neskôr starosti a
niesol
si veci domov. S vážnosťou sa pozrel na mna a usmial sa. Dakujem
Bohu,
stretol som priateľa. Ten ma zachránil o môjho nevysloveného
rozhodnutia.
Počul som to zdesenie v dave, ked ten príjemný a populárny chalan
nám
povedal všetko o svojom najslabšom životnom okamihu. Videl som jeho
mamu,
otca, ako sa na mna pozrerajú vdačnosťou v očiach. Dnes si
uvedomujem hlbku
svojho činu. Nikdy nepodcenujte silu okamihu. Jedným jediným gestom
môžete
zmeniť život človeka. Niekedy k lepšiemu a
niekedy aj k horšiemu. Boh nás vložil do života toho druhého, aby
sme
niekedy zasiahli.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu