potrebujem pri sebe nejakého múdreho človeka, ktorý by mi povedal, čo mám robiť.. čo mám teraz došľaka robiť!
Už pár týždňov sa cítim tak nejako zmätene.. poblúdilo... a najhoršie je, že ani za ten svet nemôžem prísť nato, prečo sa tak cítim.. prečo nemám zrazu pevnú zem pod nohami?
S M. prebehlo všetko hladko a dokonca chvíľku som mala pocit, akoby to pre neho bolo uspokojením, úľavou, akoby si vydýchol.. a ako niektoré osoby vravia.. spravili sme dobre.. ja aj on sme si vedomí toho, že ten vzťah potreboval koniec.. už sa nedalo čo opravovať ani riešiť..
ale teraz tu sedím a uvažujem, čo bude.. aké budú tieto ďalšie mesiace... ako sa vyvinie môj odchod.. ako to bude tam... ako ma KONEČNE PRESTANE BOLIEŤ TÁ HLAVA!
skúšam zavrieť oči
a
nevidieť tmu
a
namiesto svetla
počujem
kričať len bolesť
ktorá ani neviem
odkiaľ ide
ale
stále ju stretávam
na ceste hore
na ceste dole
len nezostať stáť!
NEZOSTAŤ STÁŤ.. lebo padne aj to, čo ešte nie je postavené!... Musím vydržať a nevzdávať sa.. kráčať ďalej... a bez pocitu viny, robiť zásadné rozhodnutia a snažiť sa prísť na to, čo je PRE MŇA najlepšie... musím sa naučiť byť sebcom..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár