a ja padnem, ako malé dieťa ktoré nevie chodiť...lenže to dieťa bude
mať odvahu a odhodlanie skúsiť sa postaviť
ja upadnem tak hlboko a tak škaredo, že budem mať pocit, že už sa mi neoplatí postaviť sa..skúšať to znova
a preto tam zostanem, zo zlomenými končatinami a hlavne, zo zlomenou sebadôverou a moja odvaha bude dolámaná a zničená..
a už budem len spomínať ako bolo, ako som sa mala dobre..hoci to bude len nahováranie si svojej užitočnosti na tomto svete...
nikdy si nebudem schopná pripustiť, že som tu bola zbytočná (aj keď nieje isté, či nebudem)..radšej budem žiť v mojich predstavách, v mojej
úžasnej fantázií, ktorá ma nesklamala ani v najhorších situáciách...
Ako tam tak budem ležať a spomínať...zakričím na plné pľúca(ako to robím vždy, keď mi nieje najlepšie)
Svet mala som ťa rada, myslela som si, že mi niečo dáš,
sklamala som sa v tebe,
mučil si ma...
ale ja som sa usmievala...
týral si ma, aby si si dokázal, že si lepší..
ale ja som sa neprestala usmievať..
Ďakujem, že si mi dal toľko rán pod pás,
som ti vďačná, že si aspoň tak na mňa myslel,
že si si spomenul, na tú bezvýznamnú dušu, ktorá ťa mala rada...
ale ja naozaj dúfam, že tej vnútornej sily mi zostane aspoň toľko, aby som toto nikdy nemusela kričať, aby som sa cítila mocná a nemusela vám všetkým ukázať svoj pád, svoju porážku, ktorú mi svet (ne)nadelí...ešte mám celý svet pred sebou a nemá zmysel uvažovať o tom, čoho sa bojím, nesmiem sa báť...musím byť silná...a všetko unesiem...aj keď mi bude hroziť stratou mojej nielen fyzickej ale aj psychickej sily...ja to UNESIEM!!!
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
just to get all out, what's in my head, then
I, I am feeling, a little peculiar.
And so I wake in the morning, and I step outside
And I take a deep breath, and I get real high, and
I, scream from the top of my lungs, "What's going on?"