Dyne tu a dyne tam,
strašidelné tváre majú.
Neboj sa a poď sem k nám,
už našu pieseň hrajú.
Červené oči v tme svietia
a šepot tichom kĺže.
Konáre stromov bez vetra pohli sa.
Pozor! Nestúp do tmavej kaluže.
Vedľa teba mŕtva nevesta muža bozkáva
a oproti nej upír krv saje,
vlk na teba nevľúdne pozerá
a čierna mačka myš naháňa.
Však neboj sa a choď ďalej,
po ceste mesiacom osvetlenej.
Za chvíľu začína bál. Kde? Poznáš tú osamelú alej?
Je však len pre stvorenia zasvätené.
Stojíš pred dverami domu hrôzy,
na ktorých pavúci siete splietajú.
Dom, kde čarodejnice majú schôdzky
a jedy pre milencov miešajú.
Zvieraš v ruke klopadlo,
Ale dvere otvoria sa samy.
Za tebou niečo na zem dopadlo,
to len netopier loví potkany.
Vstupuješ do predsiene,
tváre s maskou ťa míňajú.
Vyzerajú celkom nevinne,
to len pravú tvár skrývajú.
Dvere zabuchli sa za tebou,
už nie je cesty späť.
Do sály ťa vedú,
bohužiaľ to nie je zlý sen.
Už prišiel hosť,
bál začína vďaka tebe.
Zábavy bude dosť,
pozerá sa na teba dievča v červenej róbe.
Neviditeľná kapela na husle hrá,
tancovať sa môže už.
Hudba pomalá sa ti zdá,
to na tvojom líci je rúž?
Počkaj na hudbu z Pekla,
ktorá nielen tvoje nohy pomotá.
Na tvojom mieste by som odtiaľ utiekla,
než sa ti hlava zamotá.
Žartujem, to predsa nesmieš,
veď toto je tvoj bál.
A možno o tom nevieš,
no jedným z nás si sa stal.
Tak poď sláviť s nami,
predvečer všetkých svätých, Halloween.
Už čakajú na teba strašidelné dámy,
ktorá som ja ti napovím.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár