Robila som to, pretože som chcela, aby si ma objal späť. Pretože si bol jedným z mála tých, pri ktorých som sa cítila bezpečne. Hľadal si odpoveď na všetkých zlých mestiach, prečo som to robila. Myslel si si a hľadal si v tom hlbší význam, ktorý tam nebol. Odpoveď ti hľadela priamo do tváre. Nedokážeš si predstaviť, koľkokrát som sa za tebou chcela rozbehnúť. Poprosiť ťa o to, aby si ma podržal. Toľkokrát som chcela zavolať tvoje meno pritom, ako som len sedela a plakala. Ochromená a sama. Potrebujúc niekoho, aby tam bol. Mať niekoho pri sebe, niekoho, kto by ma objímal a hovoril mi, že si tým nemusím prechádzať sama. Keď to všetko na mňa doľahlo, v mojich myšlienkach som sa obrátila k tebe. Načiahla som sa pre mobil, otvorila som adresár a pozerala som sa na tvoje meno. Môj palec zaváhal nad tlačidlom volať. Ale nikdy som to nedokázala urobiť. Nenašla som odvahu na to, aby som ti zavolala. Myslím si, že kúsok mňa vždy vedel, že ma nezachytíš. Mohla som ťa zavolať, keď som ťa nepotrebovala.
Viem, že mám aj iných, na ktorých sa môžem obrátiť. Snažil si sa mi povedať, ako na mne záleží aj ostaním a že by som sa mala pokúsiť rozprávať sa aj s nimi, keď mám problémy. Ale ako môžeš čakať, že pôjdem za ostatnými, keď mám problémy s dôverou. Nikdy som nebola ako ty. Nemohla som sa jednoducho rozprávať s kýmkoľvek o čomkoľvek. Som rezervovaná a tichá, aj keď sa to nezdá. Verila som ti tak veľmi, že by som ti mohla povedať čokoľvek priamo tu. Že si sa pre mňa stal dôležitým. Že som ťa mohla ľúbiť bez toho, aby som sa do teba zamilovala, mohla som ti povedať všetko, čo si potreboval vedieť. Vždy, keď som spadla, pozrela som sa tvojím smerom. Sedela som v mojom srdci s otvorenými rukami čakjúc na niekoho, kto by ma objal. Už som nechcela byť sama. Zistila som, že tá bolesť, ktorá prichádza s tým, že som sama je neznesiteľná. Bola to ona, kto drtila moje srdce. Vidíš, čo pre mňa znamenáš?
Objímem sa. Pretože tu nieje nikto, kto by to urobil. Vyrástla som s pocitom osamelosti. Začala som prejavovať túžbu po pozornosti. Chcela som, aby si ľudia uvedomili, že existujem. Čakala som a čakala, či tam bude niekto, kto by ma hľadal. Ale ľudia, ktorý mi venovali pozornosť sa rozhodli si zo mňa urobiť hračku pre ich pobavenie. Cítila som beznádej, žblnkajúcu vo mne ako pokazené mlieko. Pozrela som sa na svet a nevidela som žiadnu krásu. Namiesto toho som videla ľudí, ktorí zraňujú ostatných kvôli ich osobným ziskom. Svet sa pozerá späť a ja len dokážem nájsť seba, ako hovorím „Choď do riti!“ pokiaľ to takto chodí rozhodla som sa, že nepotrebujem nikoho.
Vidieť rôzne akcie z pohľadu druhých, z pohľadu tých, ktorí cestujú po ceste, po ktorej si neželajú ísť. Cesty, ktoré som našla sú prázdne, zanedbané a bez starostlivosti. Kráčajúc sama po tejto ceste, nachádzam samú seba, ako strácam to, kým som bola. Obetovala som to, čo som si myslela, že je to nezbytné. Urobila som, čo som musela, aby som vyrezala bolesť, ktorá mi zaplavovala srdce. Namiesto toho som veci urobila ešte horšími, ako boli, nie je tak? Vrátane odstrčenia šancí na život, ktoré boli dodávané s láskou. Nechcela som niekoho, kto by ma miloval. Chcela som niekoho, kto by si uvedomil, že som zranená. Pomaly som sa ničila bez toho, aby som si to uvedomila. To bola požiadavka, ktorá padla na úrodnú pôdu. Tak dlho som hľadala pohodlie. Možno to je ten dôvod, prečo som si dovolila byť k tebe taká otvorená, ako som bola. Možno som si myslela, že by si mohol byť niekto, na koho by som sa mohla v prípade potreby obrátiť. Že by si možno mohol byť ten, kto zacelí tú dieru v mojom srdci. Teraz vidím, že som od teba chcela príliš veľa.
Žiadala som od teba príliš veľa, však? Keď sa tak ohliadnem. Skúsil si to so mnou. Veľmi si sa snažil rozveseliť ma, keď som plakala. Šteklil si ma, pokúšal si sa ma donútiť smiať sa cez slzy. Robil si čo si veril, že je pre mňa najlepšie. Stále si pamätám tú jednu noc. Keď som bola zranená. Keď som si myslela, že kamarát by mohol chcieť niečo viac ako priateľstvo. Ale on nebol úprimný. Robil to, čo si myslel, že chcem. Išiel proti tomu, čo som si priala. Odhalila som, že tie veci nechcel robiť so mnou. Pamätám si, aká som bola zranená. Nemohla som ani začať myslieť na to, ako by to niekto mohol urobiť. Ako to niekto môže tak bezohľadne klamať? Predstierať, že niekomu oplácaš jeho lásku. Ale nemyslel si to tak. Pamätám si, ako veľmi som plakala. Moje srdce mi išlo puknúť od bolesti. Dusila som sa vlastnými slovami. Neschopná povedať čokoľvek. Musela som zo seba vytlačiť slová jedno po druhom. Minútu po minúte som mohla vytlačiť ďalšie slovo. Pamätáš si to?
Pamätám si, ako si ma objímal. Prečesával si mi vlasy prstami, keď si sa na mňa pozrel s toľkými obavami. Pamätám si, ako som ti plakala na ramene. Ospravedlnila som sa ti za to. Usmial si sa a zažartoval o tom. To si bol celý ty. Vždy s nejakým vtipom po ruke. Alebo so šteklením. Robil si čokoľvek, aby si ma donútil k úsmevu, hoc som plakala. Ale ty si sa tak veľmi snažil. Častejšie som si priala, aby si omotal svoje ruky okolo mňa. Aby si mi prehrabol vlasy. Aby si mi povedal, že to bude v poriadku. Ľúbim ťa za to, ako si sa snažil. Ale niekedy to najlepšie, čo mohlo byť, bolo objatie. Nejaké malé slová útechy. Tie toho dokázali najviac. Tie boli to, čo som si priala. Tie malé veci ako tamto boli to, čo som si priala celý život. Strávila som celý svoj život ich hľadaním.
To je to, čo som v tebe našla. Ten jeden človek, ktorý tu bol. Ten, ktorý mi dal ten darček. Pýtal si sa, prečo vždy chodím za tebou, keď som na dne. Nemohla som ti odpovedať. Pokiaľ by si ma teraz videl, bola by som ti schopná dať odpoveď. Povedať ti dôvod, prečo som chodila za tebou. Chodila som za tebou pretože som vedela, že ty sa odo mňa neodvrátiš. Chodila som za tebou, lebo som sa v tvojej blízkosti cítila bezpečne. Nechal si ma pocítiť, že som niečo viac ako len odpad niekde pri ceste. Pozrel si sa na mňa a videl si človeka, ktorý môže byť niečo viac, ako čím je. Videl si človeka a nie objekt, ktorý je používaný ostatnými. Keď som ťa videla...videla som niekoho, koho som chcela, aby ma ochraňoval. Niekoho, koho som mohla mať rada a rešpektovať ho. Prišiel si bližšie, dotýkajúc sa môjho srdca.
Veľmi som sa zmenila. Ovplyvnil si veľa tých zmien. Niekedy premýšľam. Ľúbim ťa a neznášam ťa v tom istom okamihu. Ľúbim ťa kvôli všetkému, čo si pre mňa urobil. Neznášam ťa, pretože ma tak dobre poznáš. Nedokázala som pred tebou nič skryť. Bola som pred tvojimi očami ako otvorená kniha. Teraz tu ležím rozbitá v mnoho kúskoch. Verila som, že tam budeš, aby si prekazil môj pád. Ale mýlila som sa. Nebol si tam. Spadla som a ja neviem, kto za to môže. Je to cena za to, že som v teba verila? Alebo výsledok mojej túžby po pohodlí? Ako sa pozerám späť na tie mesiace, čo som ťa spoznávala...hlavnú vec čo som si všimla je, že sme si podobný a predsa iný. Pýtal si sa toľko otázok v snahe pochopiť, čo my bolo. A tie sprosté odpovede boli vždy priamo pred tvojimi očami. Nepredstieram svoju hĺbku. Nebola som nič iné ako to, čo som ukazovala. V skutočnosti som celkom jednoduchá. Prekvapujúco si si to stále neuvedomil. Nateraz sa obávam, že je príliš neskoro na to, aby si si to všimol. Teraz som zlomená.
Priložím si telefón k svojmu srdcu. Jedna ruka prikrýva druhú v márnej nádeji, že zavoláš. Môžem byť zlomená. Ale stále mám nádej. Predtým než sa moje sny stanú skutočnosťou. A ja ťa nájdem s chýbajúcimi náznakmi toho, že sa vrátiš do môjho života...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
jasminee
5. 10.októbra 2014 19:59
Napíš svoj komentár