Káva alebo čaj? alebo Príbeh o tom, ako nás dokážu zaskočiť aj tie najjednoduchšie otázky...

Káva alebo čaj? Otázka, ktorá je taká jednoduchá, že sa nad tým nemusím ani zamyslieť. No dnes ma pri vyplňovaní dotazníku zaskočila a ja som zrazu nevedela, čo mám radšej. Odpoveď bola niekde v tom nekonečnom víre myšlienok, ktoré mi bez prestávky vírili v hlave a ja som ju z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nevedela zachytiť. V hlave sa mi vyrojili dokonca aj spomienky na to, ako chutí káva a čaj, no odpoveď bola pre mňa záhada aj naďalej...

Poznáte to. Dotazníky bývajú preplnené nezmyselnými otázkami, ktoré sa v podstate opakujú a vy len bez rozmýšľania píšete a píšete. No zrazu vás niečo zaskočí a ďalej sa nepohnete, pretože začnete uvažovať až príliš a vaša racionálna stránky zahmlí všetko ostatné a vy sa ocitnete v pomykove. Poctivo som skúmala každý detail, každú spomienku v mojej mysli, no na otázku čo mám radšej? Či kávu alebo čaj? som odpoveď nenašla. Ako keby som to ani ja sama nevedela a panika sa po tomto zistení dostavila akosi rýchlo. Samozrejme, že môj vyplašený a na viac úplne neprítomný pohľad neostal bez povšimnutia. Môj priateľ a najlepšia kamarátka, ktorý sedeli každý po jednej mojej strane ma s nechápavým pohľadom sledovali. Keď som sa priznala v čom je problém, obaja sa rozosmiali. Obaja totiž poznali moju odpoveď. Tak ako je možné, že ja som ju v tej chvíli nevedela. Ani jeden mi ju neprezradil a prinútili ma , aby som na to prišla sama a oni svižne pokračovali vo vyplňovaní dotazníku.

Káva alebo čaj? Pýtala som sa sama seba v mojej mysli. Čaj. Pri tomto slove som si vybavila neuveriteľnú horkastú chuť čierneho čaju, ktorý ma uzdravuje a dáva mi energiu. Nápoj, ktorý mi varí mama vždy keď som chorá. Nápoj, ktorý ma hreje na duši. Nápoj, ktorý mi robí spoločnosť vždy, keď sa hodlám ponoriť do sveta písania. „Je to čaj! “ vykríkla moja myseľ. No začala som uvažovať nad druhom možnosťou. Káva. Slovo, ktoré patrí jemnej chuti pražených kávových zŕn, z ktorých vznikne neopísateľná zmes vôní a chuti. Nesie v sebe pieseň , ktorá zaznie pri každom dúšku. Nápoj, ktorý je ako droga. Ochutnáš ju a už nevieš prestať. Nápoj, ktorý mi pripomína dlhé rozhovory s milovanou osobou, ktorá sedí vedľa mňa a svojim prekrásnym úsmevom mi odhalí odpoveď. „ Je to káva! “ dospela som k záveru. Káva bola odpoveď. Myseľ sa mi vyčistila a ja som sa opäť slobodne nadýchla.

Teraz, keď sedím pri počítači a píšem tento blog, som hrdá, že som do tej kolonky pri 61. otázke v nekonečnom dotazníku, napísala slovko káva. Káva , ktorú práve zvieram v rukách a jej karamelová príchuť ma láka do svojich osídiel chuti a vône. Opäť som nedokázala odolať a s radosťou som podľahla......

 Je to možné?

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu