Svet je plný ideálov, na ulici stretávam Šepsov, Rytmusov ale aj intelektuálov.

Komercia vládne a hýbe svetom, vo všetkých smeroch a dlhodobo sa usadila v našich krehkých životoch. Naše mozgy sú poškrvnené a veľa duší respiruje apokalypsou plameňov a žialu. Niekedy už ani sám neviem, čo vlastne ešte ľudia chcú, čo očakávajú. Cítim, že už vlastne nechcú nič, ale je to len pocit a pocity sa často menia. Niektorí ešte stále dýchajú pravý “čerstvý vzduch” objavujú, majú sen a nádej urobiť zmenu, krok vpred. Nemám strach povedať tomu malá vzácnosť. V šere nevinne tváriacej sa slávy žijú tí, ktorých existencia je nekončným kruhom svetského prekliatia, majú svoj sen celebrity, ružové okuliare a bohactvo. Ešte stále sú tu aj takí, ktorí vlastne kašlú na čas, presne ako to robia naši priatelia z rovníkovej Guiney, u nás novodobí lavičkári. Človek ma však niekedy len jednu šancu a keď si myslí, že má dve, často sa spolieha ešte aj na tretiu. Koniec môže byť ideálny ale aj plný prekvapení.

Pouličný život je čoraz viac presýtený. Ľudská blbosť už presakuje cez všetky steny nášho “ja” a bytosti, ktoré sa nazývajú ľudia sa častokrát podobajú na zver, ktorá nie je svojou fazónou ani náhodou z prírody ale z tej bedne, ktorá sa rok za rokom zdokonaluje aj napriek tomu, že všetko sa presúva na web. Škoda, že už sa nemôžem pochváliť tak ako kedysi, že aj my máme doma farebný televízor a video.

Uznania prichádzajú jedno za druhým, deti chcú byť ako oni. Matéria ako vrchol svojho snaženia je bez ústupkov číslom jedna. Ľudia hartusia - kričia kríza ale obchodné domy sú stále plné. Trvale je to o niečom a zároveň aj o ničom. Zničíme sa ?

Dnes som si tak vykračoval ulicou a nestačil som sa diviť koľko klonov z televízora som stihol stretnúť. Na jednom rohu malý Michal Šeps zo Superstar s reagge čapicou na hlave, na druhom zasa o niečo väčší a starší Rytmus alias hudba alebo king of pop. Takýchto klonov som videl po ceste snáď toľko, že som ich nespočítal na oboch rukách. A ty ešte nie si novodobý fenomén ?

Ako sa hovorí, to najlepšie prichádza nakoniec. Intelektuálna elita z ulice je niečo, čo je podľa mňa na Slovensku proste originálnou záležitosťou. Nie, že by to neexistovalo nikde vo svete, ale to špecifikum s okamžitým účinkom poráža aj tie najčistejšie zmysly. Ani neviem, či pre nich existuje niečo lepšie ako byť utopený v tom, že “nadomnou už nie je nič, lebo múdrosť som ja.” Niekedy je zábava stretnúť na ulici podgurážených politikov, vedcov ale aj šéfov zemegule, ktorí veselo so smútkom v očiach snívajú a stále veria v to, že pravý Jin raz konečne vylezie z flaše.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu