Kultúru záchoda poznáš podľa národa a naopak.

Hneď na začiatok chcem podotknúť, že až tak veľa na poznávanie nie je, pretože v priemernom slovenskom meste sa veľa verejných toaliet nenájde.

Tie v reštauráciách nerátam, tie sú niekedy naozaj skvostné, fakt, no ale pre príklad si zoberiem moju Nitru.
V centre je dvojo verejných toaliet, asi kilometer od seba, jedny v centre a druhé viac-menej na jeho okraji. Oboje sú platené, no nechcem si predstaviť ako by to tam vyzeralo, keby neboli, pretože náš národ sa naozaj niekedy správať nevie. Preto to asi aj je ako to je.

Veľkým pozitívom sú moderné a neplatené toalety vo veľkých nákupných centrách.
Ale keď som niekde na pešej zóne, a nemienim vtierať do reštaurácie, a vonkoncom nie sa 500 metrov vracať aby som za smradlavé verjné zaplatil nejakých 30 centov. Tak sa môžem akurát ............

Osobne som istý čas chodieval na potrebu do jednej pizzérie na rohu, záchod tam bol vzadu, prechádzalo sa cez tri malé jedálne kúty, zväčša tam nikto nebýval, ak hej tak čo.
Často som si v ej pizzérke kupoval kofolu a minipizzu, a preto som cítil privilégium použiť ch WC, nikto mi tam nič nepovedal ani raz, no to som bol menší, dne by mi to bolo trápne.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu