Moja prvá jazda nitrianskym metrom

Včera slávnostne otvorili v Nitre podzemnú dráhu prepájajúcu 2 najväčšie sídliská so starým mestom.
Rozhodol som sa zájsť do mesta, samozrejme metrom, rýchlo som kráčal k neďalekej stanici, s nadšením, a očakávaniami, tešil som sa na zážitok.
Už som tam stál, presne zoči voči vstupu do podzemia, z vonku nevýrazná nízka stavba pripomínajúca podchod.
Začal som pomaly kráčať dolu schodmi, celý som sa triasol, bolo to pre mňa poprvýkrát, s obrouskou radosťou. Schody zakrátko zahli do prava, videl som, že tieto sú dlhšie a vedú až na stret so schodami z druhej strany ulice, ked som zišiel aj tieto schody, prišiel som na miesto, kde sa tie schody schádzali s tými z druhej strany, a uvidel som to.

Osvetlené podzemné nástupište sa lesko novotou, boli tam moderné nablišťané lavičky, na oboch stranách nástupišťa tmavé koľaje vedúce do tajuplných tunelov. Zbehol som posledných pár schodov dole na nástupište, a naplno som sa kochal tou krásou, tou novotou, tým o čom som vždy len sníval, nástupište nebolo dlhé ako pri podzemných dráhach vo veľkomestách, bolo tak pre 2 vagóny na dľžku. Strop bol oválny s veľkými lampami.

Na stene sa vinímala veľká tabuľa s cestovným poriadkom, ani som si to nestihol preštudovať a odrazu som začul blížiaci sa hluk. Ten sa stále stupňoval a stupňoval, obrovský hluk, no metro som ešte stále nevidel prichádzať potom zasvietili svetlá, a ono škrípavo zabrzdilo, celým nástupišťom sa prehnal prievan.

Bola to klasická električka akú môžme vidieť v Bratislave, červená farb, 2 vozne s 3 dverami, typické okrúhle svetlá. Tento spoj však išiel z opačného smeru, takže som nenastúpil. Kochal som sa pohľadom do útrob vysvieteného vozňa, plného cestujúcich, niektorí rýchlo vystúpili, zaznelo

POZOR DVERE SA ZATVARAJU, UKONČITE NÁSTUP A VÝSTUP!


na pokračovanie..............

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu