Na prvý pohlad dobrá brigáda, ale......, alebo Nikdy viac! ! !

Bolo to asi pred vyše rokom, ked som si hladal nejakú brigádu, aby som si zarobil pár drobných, nechcel som roznášať ťažké noviny, vláčiť sa s tým za pár drobných, tak som hľadal niečo lepšie.

Aj som našiel, žiaľbohu som ešte nevedel že to výhra nebude, jednalo sa o lepenie reklamných plagátov na vchody do panelákov, bol som celý natešený, že dostanem 500 korún, ked to polepím po celom sídlisku, zozačiatku to bolo v pohode, manželia a majitelia z firmy pre ktorú som to robil boli veľmi milí.

Tak som začal, veselo som lepil po vchodoch, no prišli prvé negatívne postoje zatrpknutých, a protivných ludí, ktorými sú naše paneláky priam nabité, určite poznáte tipi ludí, ktorí nerobia nič iné, len striehnu v oknách, alebo pri dverách, všetko sledujú a znepríjemňujú iným život.

Práve takýto mi vytíkali, že nech to nelepím na sklo, že to nepôjde dole a podobne, že nech to dám inde, nech to položím na zem, a podobne, bolo toho toľko (myslím tých výčitiek), že to už nebolo veselé roznášanie, ale nervózne obzeranie sa kto sa po mne pozerá, neznášal som tie prekliate pohlady, ľudí ktorí, aj ked nič nepovedali, dávali mi najavo, že otravujem, obťažujem.

Chcel som si zarobiť, ale na roznosy som sa už vôbec netešil. Majitel mi síce zaplatil, aj ked som pár vchodv vynechal, tak som to robil dalej, aj na iných sídliskách.

Pravdupovediac radšej som to lepil na iných sídliskách, lebo na našom som nerád pri takejto činnosti stretával akýchkolvek známych, nieje to dobrý pocit.

Roznášal som mnohokrát aj v zime, v daždi, pár krát som zato aj poriadne ochorel.Nakoniec som roznášal povrchnejšie, a kedže som bol chorý musel som to týždne odkladať, ale už som s tým chcel aj tak skončiť, preto išla mama neroznesené plagáty vrátiť, z tej poslednej várky som v kurevskej zime rozniesol asi tretinu, a poriadne ma to zničilo, za to som mal dostať posledných 10 euro.

Ale z ľudomilného majitela firmy sa vyklul, nervák, a ked sme mu časť plagátov vrátili, odmietol zaplatiť vôbec, a bol nepríjemný. Kedže sme nemali zmluvu, nemohli sme nič robiť, tak chcem na to radšej zabudnúť.

Ked sme odchádzali, ešte sme ho počuli zlostne nadávať do telefónu, a viem že nadával práve na mňa, nemohol som predsa za to že som bol chorý, ale niektorý ľudia sú zvlášny.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu