Naša cesta vlakom a trapas drzého spolužiaka., nie každý sa nechá provokovať.

Stalo sa to pred takmer tromi rokmi, keď sme cestovali vlakom zo školského výletu.
Stáli sme práve na stanici v Topolčanoch, tam vlak stojí aj 20 minút, nastupovalo, a vystupovalo dosť ľudí. Sedeli sme štyria oproti sebe na začiatku vozňa, čiže blízko k dverám.
Pred schodíkmi do vlaku stál vonku jeden pán, neviem už čo robil, prečo nenastupoval, len tam asi 5 minút stál.
Mali sme otvorené okno, a spolužiak, ktorý je dosť drzáň, a stále robí somariny, začal cez okno na toho pána pokrikovať.
, , Mórickoˇˇ
, , Feroˇˇ
, , Jano´´
, , Števo´´, a daľšiu spústu mien, najprv sme sa trocha zapájali všetci, ale potom a stále vykrikoval už len ten spolužiak.
, , Ujo, idete do vlaku? ´´ potom zakričal naňho,
Ujo predtým nereagoval na pokrikovanie, teraz len povedal, že , , ide´´
Mal som trochu strach, že bude zle, keď nastúpi, a tak sa aj stalo.
S hnevom v očiach vstúpil dvierkami hneď pri nás, a začal :
, , Kerý to bou ? ? ! ! ! ´´aby nedostau! !
Ja som so strachom povedal, že ja nie, všetci ukázali na toho čo to aj bol, a potom naňho ujo začal hučať :
Zasran ! ! ! čo si to dovoluješ! ! ! aby som ti nerozbil hubu! ! !
Potom aj učitelka sa zapojila, že čo sa deje, ujo s hnevom povedal :
, , Vykrikovau po mne bárs jako, že móricko a šelijako´´
Spolužiak sa vyhováral, že on len raz niečo povedal a podobne, učiteľka bola dosť zhrozená, čudovala sa , že prečo to robil. Napomínala ho.
Pán sa ešte pohoršoval : Ja byť tvój otec tak by som ťa hasil.
Potom prešiel a sadol si.
Mnohokrát ten spolužiak provokuje, skoro vždy mu to prejde, ale každý si to nenechá, ako aj tento prísny pán.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu