Teny555: O živote naplno, o túžbe žiť naplno, o samote, v spoločnosti a prispôsobovaniu života v nej a bez nej

Hovorí sa, že ak chceme život prežiť naplno, mali by sme každý deň, prežiť ako posledný, robíte to tak? Je to vôbec možné? Dá sa to?
Doslovne určite nie, pretože, osobne ak by som mal deň prežiť ako posledný v živote, určite by som napríklad nešiel do školy, alebo do práce.
A ak áno, tak len niekomu vynadať, a otvorene každému povedať čo si o ňom myslím, prípadne niekomu koho neznášam, nejak ublížiť predsa, keby to už bol posledný deň.
Vybozkávať vysnené osoby, rozbiť stereotyp, či hoci prevrátiť celý dom naruby, vykričať celému svetu moje najtajnejšie pocity, objednať si najdrahšiu limuzínu, najdrahšie jedlo, minúť všetky peniaze na veci, o ktorých len snívame, naposledy urobiť čo nás baví, ešte niečo rozbiť, a nakoniec sa k smrti napiť s kamarátmi.
Podobne by asi viacerí prežívali posledný deň vo svojom živote. Lenže akoby potom vyzeral svet, fungoval by len deň, všetko by bolo zničené, polovica ľudí vyvraždených, všetko vyrabované, všade opilci, a výkriky pocitov.
Tak by to vyzeralo, ak by sme to brali doslovne, čo samozrejme nerobý nikto, ale svoju podstatu táto fráza má, a to aspoň pre mňa tú, že by sme si mali každý deň zariadiť tak aby sme boli spokojní, nestresovať sa zbytočne, zabudnúť na problémy, byť lepší a milší k tým čo si to zaslúžia, a nezahadzovať sa s tými ktorí sú zlí k nám. A tak je to určite dobre, venovať sa tomu čo nás baví je predsa zmyslom každého ľudského života.V prípade študentov sa nepreťažovať učením, veď to nie je zmysle života, a učiť sa čo nás nebaví, je zbytočné už úplne, Vzdelávanie má mať v živote svoj prvoradý priestor, ale nie zatieňujúci činnosti, ktoré máme radšej.
Nie každí, ale má v živote to čo by chcel, niekto možno chce prežívať život naplno, ale ak nemá šťastie na ľudí, nájde málo dobrých priateľov, a príťažlivých záľub, to má ťažké. Ak ho ostatní nepríjmu medzi seba, alebo ak sa nedokáže napriek úsiliu prispôsobiť. Ak sa nechce venovať činnostiam ktorým sa venuje jeho okolie, a ak sa okolie nechce venovať zasa jeho záľubám, ostane sám, má jednoducho smolu, ale tá nikdy neptrvá navždy, a skôr či neskôr sa aj takýto človiečik zaradí medzi tých , čo život prežívajú naplno.
Nie je dobre, ak život niekomu, organizujú iní, v tom prípade je lepšie ostať bokom, napríklad , ak rodičia nútia deti navštevovať krúžky čo ich nebavia, to je veľká hlúposť, a aj keď sa niekto prispôsobuje svojmu okoliu aj tým horším, aby nezostal sám ( začne fajčiť a pod.) Smutným faktom je , že sa nevedia zaradiť aj ľudia, ktorí vynikajú , alebo jednoducho presahujú iných (inteligenciu), a práve inteligentný človek sa preto dokáže trápiť.
Pre príklad : Ako vyzerá bežný deň dospievajúceho človeka, vtsane, ide do školy, príde domov, oddychuje, učí sa, a potom sa má venovať tomu čo ho baví, niekto si sadne za PC, a nechce robiť nič iné, niekto veľa športuje, alebo jednoducho trávi čas s kamarátmi, ak sa však s blízkymi alebo kamarátmi nezhodne (väčšinou nie kvôli chybe v sebe), tak ostane sám, môže chcieť žiť naplno, ale ak je sám, tak si len sadne k PC, a prežíva zo dňa na deň. A to už nie je dobre.

Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

O živote naplno, o túžbe žiť naplno, o samote, v spoločnosti a prispôsobovaniu života v nej a bez nej

3 komenty k blogu

Horúce!