Zázraky sa dejú! Lebo neska sa mi jeden stal. (Učia nás nesadať si cudzím do áut, ale.............)

Po takmer 5 hodinovom bicyklovaní po Nitre a okolí som zamykal svoj bicykel do našej záhradnej chatky, kde si ho zvyknem nechávať, (je to len záhrada, nebývame tam).
O pár minút mal ísť autobus, pomaly som už zamykal bránu, od ktorej je vidieť na zastávku, a videl som , že od tial práve nejaký autobus odchádza, veľmi som znervóznel, lebo ten môj cez víkend chodí, iba raz za hodinu.
Rýchlo som prišiel na zastávku, zistil som, že v tomto čase, to mohol byť jedine môj autobus, ktorý ako na potvoru, išiel o minútu skôr, a ja som samozrejme išiel na poslednú chvíľu, bolo 18:33, áno presne teraz mal ísť, lenže, už bol v ťahu a najbližší, mal ísť o až necelú hodinu, aj to len do mesta.
, , Preboha čo budem robiť hodinu tu v tomto zapadákove, vrátiť sa do záhrady, čo tam , len mini chatka bez vody a elektriny, som unavený a hladný, do čerta , kurva, pešo domov je to 6 kilákov, z toho skoro 2 do kopca, a ja som zničený, to len ja môžem mať takú smolu´´ .....len toto sa mi prehnalo hlavou.
Ešte som si fakt ani neuvedomil, že tu fakt bude ešte hodinu tvrdnúť, vykročil som chodníkom smerom preč od zastávky, keď zrazu zastalo na zastávke auto, zelená felícia, pani zrolovala okienko, a videl som , že sa potrebujú spýtať na cestu, tak som im išiel poradiť, jej manžel sa pýtal na cestu k filozofickej fakulte, ktorú im ich priateľ zle vysvetlil a preto blúdili, tak som im to pekne vysvetlil, pani už dávala hore okienko, keď sa v tom ten chlap opýtal, či idem do mesta.
Hovorím , , áno, ale akurát mi ušiel autobus´´ a on povedal , , Sadny do zadu, zebereme ta´´.
, (boli z Hlohovca, rozprával dosť tvrdo), ja som sa úžasne potešil, toto sa mi ešte nikdy nestalo, a ešte nikdy som takto neostal visieť bez spojenia, a toto bola záchrana z neba, bez zaváhania som nasadol, nenapadlo ma nič také, že sú únoscovia a pod. Vyžarovala z nich pravda a dobro, cítil som sa neuveriteľne bezpečne v tom aute.
Tak som im presne vysvetloval tú cestu, boli milí, rozprávali sme sa, a ani som sa nenazdal a boli sme v meste, vysadili ma oproti Filozofickej , navzájom sme si poďakovali, oni boli vďační že som im ukázal cestu, ja som im veľmi ďakoval, že ma zobrali, keď mi to fakt prišlo vhod.
Od tial je už len na skok k Tescu kde je dopravný uzol, kde chodí mojim autobus každú chvíľu.

Málokedy sa podarí v takej chvíli natrafiť na takých ľudí.
A tak sme si vlastne navzájom pomohli, a došlo nášmu stretnutiu naozaj obrovskou náhodou, pre mňa záchrana, pre nich pomoc.

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu