Hovorí môj horoskop a ja uvažujem, že ako dlho má akože trvať tá malá búrka.
Vzťahuje sa to len na dnes? Lebo ak budem riešiť ešte aj dnes niečo, tak ma s (ne)prepáčením drbne.
Už toľko krát som chcela napísať nejaký blog a vždy som sa nejako stopla. Mala som blok pred blogom. Áno, väčšinou píšem len v pochmúrnejších náladách, tých akože depkách a podobne.
Stále som si hovorila aká som šťastná a niežeby som sa o tom presviedčala. Bola som. Nepotrebovala som pochmúrne nálady na písanie blogov.
Ani dnes nemám pochmúrnu náladu. Dokonca sa mi dnes chce aj učiť, teším sa na večer ako si pôjdem s kamoškami zamakať, a potom sa po dlhej dobe uvidím s kamarátmi a pôjdeme do kina na celučičkú noc.
Posledné dni mi dáva zabrať. Možno tomu trošku prispeli aj rodičia, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že jednoducho mali pravdu. A to ho majú radi.
Mám pocit, akoby sme boli príliš rozdielni. Nie len v tom zmysle, že protiklady sa priťahujú, ale akoby sa to dostávalo do toho smeru, že protiklady sa vzdiaľujú.
Stále platí to, že je najlepší chalan, akého som mala. Stále platí to, že viem, že niektoré veci nemá odkiaľ vedieť a možno sa len učí. Aj to, že sa snaží. Z času na čas.
Mám strach kam to vedie. Akoby si myslel, že pokiaľ sa ľúbime, tak je všetko za vodou a nič nehrozí.
Keď sa ma opýta, čo mi je, tak sa snažím všakovako ubrániť tomu, aby som mu to povedala, že si myslím, že nezdieľa so mnou moje radosti a úspechy, lebo sa bojím, že ho stratím. No keď mu to nepoviem, možno ho stratím aj tak.
Som zmätená. Na jednej strane by som s ním chcela byť celé dni/noci, na druhej nie, lebo sa desím, čo zas povie alebo urobí neuvážene. Mne tie veci ubližujú, že po takej dobe ma nepozná lepšie. Že sa zaujíma, len ak mu začnem sama niečo hovoriť. Že nepotrebuje vedieť nič navyše. Že mu nevadí, keď mi povie totálnu hlúposť na niečo, čo pre mňa niečo znamená, nech to aj myslí zo srandy. Že nevidí koľko krát mi už slovne /snáď/ nechtiac ublížil.
Je pravda, že som mu určite už aj ja ublížila, nejako nevedomky. Možno tým, čo som si myslela a nebola to pravda alebo nejakou prehnanou úprimnosťou. Alebo nejakým podpichovaním, či urobením si z neho srandy. Stále mám ale pocit, že som neurobila nič, čo by mu ublížilo na dlhodobo. Možno v daný moment.
Snažím sa veriť tomu, že po čase všetko pochopí a postupne mu všetko dôjde, že to bude len a len lepšie. Že teraz prejde tých pár strastiplných chvíľ a potom to bude sťaby dokonalé.
Stále sa snažím veriť tomu, že my sme ten opačný vzťah, kedy sú na začiatku nejaké nezrovnalosti a po ich vyriešení, upravení, kompromisoch to bude skvelé.
Len sa bojím, aby som neverila iba slepo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
22. 3.marca 2013 12:23
jaj.pripomenulo mi to urývky z knihy čo som v noci čítala..
Napíš svoj komentár