NEVERA - Odolá toľkej vášni, iskreniu a chtivosti ???? ..... ( 4. kapitola )

„Tessa, si tu?“ začula som odrazu za dverami. Bol to Jacob. Odsunula som sa od dverí a opierala sa o vaňu, ktorá bola hneď za nimi.
„Tess?“ opatrne otvoril. Pozrela som naňho.
„Si v poriadku?“ okamžite kľačal pri mne a prezeral ma. Objímal.
„Bolo mi trochu zle...“ šepla som nevinne.
„A už ti je lepšie?“ hladil mi vlasy. Prikývla som.
„Nechceš už ísť domov?“ spýtal sa ma Jacob ustarostene. Opäť som len prikývla.
„Tak poď...odveziem ťa...“ zdvíhal ma zo zeme. V skutočnosti mi bolo dobre. Vlastne mi bolo skvele. Napriek tomu som sa aj tak nechala viesť Jacobom.
„Prosím ťa, vyzeráš hrozne.“ povedal mi Jacob cestou v aute.
„Ďakujem!“ povedala som ironicky, oprela si hlavu o sedadlo a zavrela som oči.
„Tak som to nemyslel...prepáč.“ ospravedlňoval sa okamžite.
„V pohode.“ odvetila som ticho cez takmer zavreté ústa. Jacob si vzdychol.
Pred bytovkou mi pomohol vystúpiť, chytil ma za boky a ťahal do bytu. Sadla som si v kuchyni na stoličku.
„Chceš čaj?“ opýtal sa. Znovu som len prikývla. Dal postaviť vodu a sadol si ku mne. Uprene sa na mňa díval. Zdvihla som hlavu.
„Čo je?!“ znechutene som sa spýtala.
„Nič...ja len, že sa na teba rád dívam. Si taká pekná...“
„Ešte v aute som vyzerala hrozne.“ uškrnula som sa.
„To som nemyslel vážne. Ty nemôžeš vyzerať zle...“ usmial sa. Prevrátila som očami.
„Na, tu máš ten čaj, bude ti lepšie.“ podával mi o pár minút hrnček s pariacim sa čajom. Vypila som ho na jeden dúšok len čo to šlo.
„Fajn a teraz do postele.“ zdvihol ma a odniesol do izby, kde ma usadil na posteľ. Začal ma vyzliekať. Zakaždým, keď zo mňa stiahol nejaký kus oblečenia, tak si ma celú premeral. Keď som bola úplne nahá, pohladil ma po líci, pobozkal, a potom vzal nočnú košeľu a pretiahol mi ju cez hlavu. Ľahla som si. Zakryl ma.
„Jacob, ostaň tu...“ poprosila som ticho. Chvíľu mlčal. Pozerala som naňho prosebným pohľadom.
„Tak dobre, zlato.“ usmial sa, vyzliekol do spodkov a ľahol si ku mne z druhej strane postele. Pritiahol si ma a objal.
Ešte pred chvíľou by som dala všetko za to, aby vedľa mňa ležal Pete. No zakaždým, keď si ma Jacob prezrel- vedela som, že ma miluje. A práve preto som chcela byť s ním. Aj napriek tomu, že niekde vnútri mi stále dokola niečo šepkalo ako ho klamem. Prestávala som to vnímať. Bola som s Jacobom. A bolo mi dobre. Otočila som sa k nemu. Pozeral mi do očí a hladil po vlasoch, líci, krku, ramene... Posunula som sa úplne k nemu, pobozkala som ho a ešte viac sa k nemu schúlila.

„Tess, vstávaj! Je ráno.“ cítila som bozk na líci. Pomaly som otvorila oči.
„Fajn, už si hore...“ usmieval sa Jacob. Žmúrila som naňho.
„Ja už musím ísť. Stretneme sa na obede?“ prikývla som. Znovu sa usmial a odišiel z izby. Priam okamžite ako Jacob izbu opustil, vletela do nej Kessie.
„Si v poriadku?“ skočila ku mne na posteľ.
„Nemala by som byť?“ otočila som sa k nej a podoprela som si hlavu.
„Noo, včera si len tak zrazu zmizla...“
„Jáj, no áno...prepáč, že som sa nerozlúčila, ale chcela som byť hneď doma.“
„Chápem...aaa...bolo ti veľmi zle?“ ustarostene sa dívala. Spýtavo som na ňu pozrela.
„Zle?“
„No z toho absintu, čo som ti dala.“
„Jáj!,“ skoro som sa rozosmiala, “Nie, v pohode. už potom na záchode ma to prešlo.“
„Počkaj!,“ spozornela, „Na záchode??“
„Veď vieš, že som šla na wcko.“ zmraštila som obočie.
„Áno, viem, len...nešiel tam aj Pete?“
Takmer mi zabehlo!
„Hej, myslím, že tam šiel...“ povedala som študujúc si lak na nechtoch.
„Teeess??“ zatiahla pomaly.
„Hm?,“ stále študujúc si lak, „Že je pekný?“ Strčila som jej ruku pod nos.
„Tessa!!“ vykríkla. Až ma myklo. Ruku som zložila. Ľahla som si a pozrela na ňu.
„Prečo mu to robíš?!“ zúfalo na mňa pleštila oči.
„Lebo sa mu to páči?“ uškrnula som sa.
„Ty si úplne hrozná! Dobre vieš, že som myslela Jacoba.“ Prudko sa posadila a otočila sa mi chrbtom.
„No táák, Kessie...“ sadla som si k nej.
„Nechápem, prečo ťa to tak štve.“ Vravela som. Mlčala.
„Teda až na to, že mám dvoch sexi chlapov.“
Pousmiala sa, no potom dodala: „To nie je smiešne.“
„Okey, nie je, ale usmiala si sa,“ podpichla som ju, „tak kde je problém?“
„Tessa, ty vážne nevidíš, čo tým spôsobuješ?“ ani som nemrkla.
„Jacob ťa zbožňuje a koniec koncov- skvelo sa bozkáva, tak nechápem...“
„HEJ!“ reagovala som okamžite na poznámku ohľadom bozkov.
„Ústam Jacoba daj pokoj!“ zasmiali sme sa a ona zdvihla ruky na znak mieru.
„Ale neubližuješ tým len jemu.“ Pokračovala.
„A komu ešte? Peteovi isto nie. On robí to isté.“
„Čo to fakt nechápeš?!“ prehrabla si vlasy.
„Tess, týmto všetkým ubližuješ aj sebe!“
„Sebe??,“ zasmiala som sa, „A ako prosím ťa?“
„Rozumiem, že teraz ti je zrejme dobre. Máš dvoch chlapov- priateľa a milenca. Užívaš si. ale ono sa to zvrhne! Toto sa predsa nemôže skončiť dobre!“
„Nepreháňaš trochu?“
„S tebou je ťažko.“ vzdychla si.
„Ako kompliment.“ usmiala som sa.
„Podľa mňa je to, neuraz sa, hlúpe. Prečo si jednoducho nevyberieš?“ Rozosmiala som sa.
„A koho, preboha? S Peteom je to čisto o sexe. A Jacob- to je o cite...“
„A to chceš cit stratiť kvôli sexu?“
„Kessie, ty nevieš aké to je...“
„To teda neviem!“
„S Jacobom to nie je v posteli také ako s Peteom.“
„Oka, to chápem, ale Jacob ťa má rád. Pete nie.“ až mi naskočila husia koža.
„Ja viem, Kessie. Ale...pozri, neviem ako ti to mám vysvetliť...možno to raz pochopíš...“
„Ale ja nechcem, aby si zničila život Jacobovi a aj sebe...“
„Počuj, prečo ti tak záleží na Jacobovi?“ skúmavo som sa na ňu zadívala.
„Lebo...lebo je to v pohode chalan, dobrý kamarát a je ťažké pred ním niečo takéto tajiť!“
„Kessie! Musíš mi sľúbiť, že mu nič nepovieš!“
„Ak mi ty sľúbiš, že už s Peteom nič nebudeš mať!“ preložila si ruky cez prsia.
„Heej! Toto je vydieranie!“ tvárila sa naďalej neoblomne. Vzdychla som si.
„Ako ti toto môžem sľúbiť?“
„Žeby úplne normálne?“
„Prečo tak veľmi chceš, aby som ostala s Jacobom?“
„Lebo on ťa má rád...“
„Čo ak ma má rád aj Pete? Len trochu inak?“ mlčala. Ja tiež. Nechcela som nič hovoriť. Chcela som, aby pokračovala ona.
„Fajn, nepoviem mu to, ak mi sľúbiš, že sa rozhodneš. Buď ostaneš s Jacobom- čisto s ním alebo sa s ním rozídeš a budeš si užívať s Peteom.“
„S tým súhlasím, ale...to sa mám rozhodnúť akože hneď teraz???“
„Tak predpokladám, že to nebude hneď. Verím, že je to ťažké, aj keď ja to absolútne nechápem.“
„Tak?“
„Ja neviem... myslím si, že by si sa mohla dokonca mesiaca rozhodnúť. Sú to nejaké dva týždne, aj keď aj to je veľa. Voči Jacobovi, myslím.“ pomaly som prikývla.
„Dobre teda. Máš ešte dva týždne aj dáke drobné. Prosím ťa, snaž sa vyriešiť to čo najskôr!“ zakončila. Prikývla som.
„Ja teraz musím ísť. Idem za Lukom.“ Spýtavo som na ňu pozrela.
„Má mi doniesť nejaké DVD.“ mykla plecami.
„Ty ideš s Jacobom na obed?“
„Mhm...“
„Tak neviem, či sa stretneme. Večer mám rande.“
„Áále a s kým?“ usmievala sa.
„Včera som sa s ním zoznámila. Volá sa Robert.“
„Ááá, Róbertko...“ uškŕňala som sa.
„Nevolaj ho tak!“ rozosmiali sme sa.
„Náhodou je zlatý. Neviem sa dočkať!“ žiarila.
„Tak si to uži. Zaslúžiš si chlapa.“
„No aspoň jedného...“ vyplazila som jej jazyk.
„Ale ďakujem. Užijem.“ odchádzala.
„Nezabudni na ochranu, nechceš predsa kočíkovať za 9mesiacov!“ kričala som za ňou so smiechom.
„Áno, mami!“ zavolala mi z chodby, rozosmiala sa, zacmukala na rozlúčku a zabuchla dvere. Ja som sa zvalila späť na posteľ. Zavrela som oči.
Takže dva týždne. Premýšľala som. Kessie ani len netušila, že práve tým mi určila všetko...

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu