NEVERA - Odolá toľkej vášni, iskreniu a chtivosti ???? ..... ( 5. kapitola )

Sedela som pred notebookom a premýšľala nad esejou, ktorú som mala vypracovať do konca nasledujúceho týždňa. Nevedelo ma nič napadnúť, stále mi po rozume behal len dnešný obed s Jacobom. Bolo to zvláštne. Občas som sa prichytila, že som mysľou inde, občas to došlo aj Jacobovi a nie v práve najlepšom sme sa radšej rozišli domov. Vyhovorila som sa na esej, a tak som si k nej aj sadla. Ale ako vravím, nejde mi to. Múza ma zatiaľ nekopla a bolo už pomaly desať hodín a to som sa nad tým snažila zamýšľať už pekné dve hodinky. Keďže mi už z toho išlo šibnúť (a z Jacoba tiež), prihlásila som sa na chat, zvyčajne to konto používam len na zasielanie mailov. V podstate som si veľmi nemala ani s kým písať. Iba som tam brázdila, prezerala si fotky užívateľov, sledovala, čo kto píše na „sklo“.
Keď som sa vrátila späť do postele so šálkou čaju, na obrazovke mi blikala malá obálka symbolizujúca správu. Zvedavo som ju otvorila.
Darkmoon: Dobrý večer, prajem ! :- )
Podskočilo mi srdce, ktoré sa mi vzápätí ako o život rozbúchalo. Z fotky sa na mňa usmieval Pete.
Sunshine: Podobne aj tebe :- )
Darkmoon: Čo tu tak neskoro?
Sunshine: Mohla by som sa opýtať to isté.
Darkmoon: Ale nespýtala si sa! Tak- odpovedaj! :- )
Sunshine: Nuda ma prinútila.
Darkmoon: Prečo si včera tak rýchlo zmizla od Daniel?
Sunshine: Vždy tak rýchlo meníš témy?
Darkmoon: Keď sa druhý nepýta, pýtam sa ja...odpovedaj.
Sunshine: Aká bola otázka??
Hrala som o čas. Čo som mu, preboha, mala na to napísať?!
Darkmoon: Prečo si tak rýchlo zmizla po našej wc „výprave“?
Sunshine: Bola som už unavená...
Darkmoon: Unavil som ťa? :- )
Sunshine: Nefandíš si nejako? :- P
Darkmoon: Nemám si?
Sunshine: To musíš vedieť ty...
Darkmoon: V tom prípade som ťa unavil ja ;- )
Sunshine: Prosím ťa! Z tých pár minút? :- P
Darkmoon: Je pravda, že to nebolo také ako prvýkrát, no som spokojný.
Sunshine: A s čím?
Darkmoon: S tebou predsa.
Sunshine: Koľká to poklona :- D
Darkmoon: Si takáto ostrá aj v reáli?
Sunshine: Si takýto úprimný aj v reáli?
Darkmoon: Samozrejme...Čo tvoja odpoveď?
Sunshine: Myslím, že trochu.
Darkmoon: Čo robíš? Kde si? S kým si?
Sunshine: Tie tvoje zmeny tém...
Darkmoon: Odpovedaj!!!
Sunshine: OK...Popíjam čaj. Som „doma“. Sama. Čo ty?
Darkmoon: Myslím na teba. Intrák. Sám so svojím „kamošom“.
Izbou sa rozľahol môj smiech.
Sunshine: Nepreháňaš to s tou úprimnosťou?
Darkmoon: Určite nie.
Darkmoon: Tessa?
Sunshine: Prosím?
Darkmoon: Chcem ťa!
Sunshine: :- D Cez comp?
Darkmoon: Problém?
Sunshine: To akože sex cez správy??
Darkmoon: Áno.
Sunshine: Ja neviem. Ešte som to neskúšala.
Darkmoon: Vyzleč sa!!
Prekvapilo ma to. No akoby ma tie výkričníky presvedčili. Poslúchla som.
Darkmoon: Si?
Sunshine: Áno.
Pripadala som si hlúpo. Ležala som na posteli úplne nahá vedľa notebooku. V podstate som ani len netušila, čo bude nasledovať. V živote som nič podobné neskúšala, ale keď sa mi postupne rozblikávali nové a nové žhavé správy od Peta, prsty akoby sami ťukali do klávesnice. Ďalšie a ďalšie žeravé správy. Predstavovala som si všetko, čo sa objavilo v Peteových správach, ako ma drží, hladí, bozkáva... Išla som sa zblázniť od vzrušenia. Po niekoľkých minútach som úplne zadýchaná pozerala novú správu od Peteho.
Darkmoon: Teda Tess...skutočne si to ešte takto nerobila?
Sunshine: Naozaj nie, prečo?
Prikryla som sa paplónom.
Darkmoon: Si úžasná. Vždy ma dostaneš do takého stavu, v ktorom by som najradšej bol stále :- )
Sunshine: :- ) Bolo to zaujímavé :- )
Darkmoon: Páčilo sa?
Sunshine: Mne určite ;- )
Darkmoon: No...na mňa je páčiť slabé slovo :- )
Sunshine: To som taká dobrá ? :- D
Rozosmiala som sa.
Darkmoon: Nepochybuj o sebe. Je v tebe viac ako si myslíš.
Sunshine: Sleduješ ma? :- D
Darkmoon: Tak trochu...
Vypleštila som oči. Takúto odpoveď som skutočne nečakala.
Sunshine: Prečo nie si s Kendrou?
Darkmoon: A ja mením témy? :- D
Sunshine: Tak ? Odpovedaj! :- P
Darkmoon: Učíš sa rýchlo...šla niekam von.
Sunshine: Ty sa neopýtaš, kde je Jacob?
Darkmoon: Nepýtam sa na veci, ktoré má nezaujímajú...
Musela som sa usmiať. Dostal ma.
Sunshine: Úprimnosť nadovšetko.
Darkmoon: Už vieš, čo budeš robiť zajtra?
Sunshine: Noo, najskôr prespím doobedie a potom možno niekam s Kessie. Ty?
Darkmoon: Kessie? To je tá, čo ste boli spolu v krúžku? :- P Čo ti bozkávala frajera?
Sunshine: Vyprosujem si takéto slová!! Ale áno- ona. Prečo?
Darkmoon: Niekto tu žiarli, hehe...je chutná :- P
Sunshine: Ja nežiarlim...viem, že je, ale prečo potom nespávaš s ňou? ;- )
Darkmoon: Žiarliš :- )
Sunshine: Čo budeš robiť zajtra?
Darkmoon: Děvka! :- D
Sunshine: To sedí :- P
Darkmoon: Ty máš byť prehnane ostrá, nie úprimná :- ) Ešte si nahá??
Sunshine: Si neúnavný...
Darkmoon: Tak si NAHÁ???
Sunshine: A nervózny...
Darkmoon: Tess...musím ťa mať!
Sunshine: A nedočkavý...
Darkmoon: Ešte jedno A niečo a zomriem...
Sunshine: A som nahá...
Darkmoon: Asi ťa zabijem, ale predtým ťa pomilujem!
On už bol zjavne opäť vo vare. Lenže ja nie. Raz to takto bolo super, priam dokonalé, ale ja chcem cítiť telo!
Sunshine: Palm Street 13, byt č. 72
A odhlásila som sa. Vedela som, že Kessie príde až ráno, ak príde vôbec domov. A Jacob? Kľúč nemal, okrem toho, dnes sme sa nerozišli v dobrej nálade, takže jeho som určite nečakala.
Pozrela som pred seba. Zahrávam sa s ohňom! Vedela som to, no nemohla som prestať. Nakoniec, možno ani nepríde. Bolo to predsa len trochu hlúpe a naivné. Odložila som notebook na stôl a umyla šálku z čaju. Čo si asi tak pomyslel? Napadlo mi, keď som sa umývala v kúpeľni. Napokon som vošla do sprchy. Púšťala som na seba striedavo prúd teplej a studenej vody. Prehrabávala som si mokré vlasy padajúce mi na prsia. Po pár minútach som odtiaľ vyšla a obliekla si nejaké spodné prádlo. Ani som nevnímala, čo robím. Len som si sadla do kuchyne a hľadela pred seba. Miestnosť pod chvíľou osvetlilo, keď prechádzal nejaká autobus...
Zrazu sa ozval bzučiak. Spočiatku som len sedela. Myslela som, že to len bzučí v mojej hlave. No ozval sa opäť. Pomaly som vstala a trasúcou rukou som stlačila gombík pri mikrofóne. Nepýtala som sa kto je, len som ho pustila dnu. Ostala som stáť pri dverách. Ako v tranze s búšiacim srdcom a trasúca sa ako osika. Keď sa ozvalo zaklopanie, takmer som od preľaknutia vykríkla. Pozrela som, kto tam je. Pete. Akoby som ho nečakala! Vnútorný smiech ma ako lusknutím prstov prebral a odomkla som. Pomaly som otvorila dvere. Stála som v nich len tak- v spodnom prádle ešte s mokrými vlasmi padajúcimi cez podprsenku. Pozrela som Peteovi do očí. Šok, prekvapenie, radosť, pobavenie? Nedalo sa z nich čítať!
„Ahoj.“ Povedala som napokon a pustila ho dnu. Zamkla som a chrbtom som sa oprela o studené drevené dvere. Až ma striaslo a na tele mi vyskočila husia koža. Zvýrazňovala každý detail môjho tela. Pete sa pohol smerom ku mne.
„Dievča, tak tou poslednou správou si ma vážne dostala...“ uškrnula som sa.
„Dával si si načas. Už som chcela ísť spať.“
„Au! Vážne ostrá!“ naznačil akoby sa porezal. Nadvihnúc obočie som sa pousmiala.
„To vieš, úprimnosť sa niekedy nevypláca.“
„Pri tebe asi nie...“ už stál úplne blízko mňa.
Načiahla som ruky k jeho tričku. Pretiahla som mu ho cez hlavu a hodila ku dverám. Stále o ne sa opierajúc som pomaly rukami prechádzala po jeho vypracovanej hrudi a bruchu. Postupne som prešla rukami až ku krku. Videla som ako sa mu zväčšujú zreničky. Len tam tak stál, mlčal a hľadel na mňa tými svojimi úžasnými očami. Usmiala som sa a prešla mu rukou po krku. Ibaže miestečko jeho slasti som obišla a jeho návštevu som odložila na neskôr.
Pomaly som sa k nemu nahla. K jeho hrudi. Jazykom som začala kopírovať predošlý pohyb rúk. Všimla som si ako zatína päste. To ma povzbudilo ešte viac. Jazykom som sa posúvala z bradaviek na krk. Prešla som pomaličky celým až som sa zastavila na miestečku slasti. Zdvihla som zrak k nemu. Doslova ma prosil pohľadom, aby som sa ho tam dotkla. Tak som ho nenechala dlho čakať. Najskôr som vystrčila jazyk a špičkou som sa ho jemne dotkla. Až mu navrela žila od vzrušenia. Potom bozk. Privrel oči. Po krátkej pauze som to párkrát zopakovala a nakoniec sa celkom naňho prisala. Zalapal po dychu. Po niekoľkých desiatkach sekúnd som mu našla pery. Už som ich potrebovala cítiť. A potom sa ma konečne dotkol. Nečakala som však, že mi hneď ruku strčí priamo do lona. Až sa mi podlomili kolená, keď mi odhrnul nohavičky.
„Opri sa.“ šepol mi do ucha. Poslúchla som. Oprela som sa opäť o dvere. Jednou rukou mi rozopol podprsenku a druhou stiahol nohavičky. Snažila som sa mu rozopnúť opasok, ale nešlo to. Ruky sa mi triasli vzrušením. Len sa pousmial a rozopol si ho sám. Vyzliekol sa.
Potom sa na mňa zadíval. Hlboko do očí. Pousmiala som sa a on mi venoval ten najkrajší úsmev. Prisunul si stolček, čo bol položený pri stene a vyložil si naň nohu. Moju mi vyložil cez tú svoju. Opierala som sa a čakala. Chcela som, aby niečo urobil. Čokoľvek. Privrela som oči. Vzrušenie mnou lomcovalo, nevedela som sa ani poriadne udržať na tej jednej nohe a opretá o dvere. Odrazu som pocítila dych na krku. Začal ma bozkávať a rukou mi hladil prsia. Plytko som dýchala. Druhou rukou mi hladkal vnútro stehien. A potom mi opäť strčil ruku medzi ne. Ani neviem, čo robil, v hlave som počula len dunenie a cítila som len jeho dotyky, bozky. Celá som sa triasla a zabárala som mu nechty hlboko do pokožky na chrbte. Vždy, keď som mala pocit, že vykríknem, strčil mi jazyk do úst. Keď som už už mala explodovať, prestal. Úplne sa odtiahol. Prudko som otvorila oči, ale absolútne som nechápala. Ešte stále to vo mne brnelo. Ani neviem ako, ani som nerozmýšľala, len som si tam vsunula vlastnú ruku. Musela som to dokončiť. Čoraz rýchlejšie som dýchala, keď som pocítila aj Peteovu ruku. Kopíroval moje pohyby, bozkával ma, hladil. Vykríkla som.
„Pozri na mňa.“ Počula som z diaľky Peteov hlas. Horko ťažko som otvorila oči. Mala som zahmlený zrak, no videla som, že sa na mňa Pete uprene díva. Potom ma pobozkal práve vo chvíli, keď som ostala totálne mimo. Zacítila som niečo vlhké na bruchu. Vedela som čo, no ani som si nevšimla, že sa urobil zároveň so mnou. V tej chvíli sa mi podlomila noha, na ktorej som stála a stolček sa s rachotom odsunul. v tom momente som sa ocitla na zemi. Ostala som sedieť. Snažila som sa dych dostať do normálu. Nešlo to.
Zdvihla som hlavu na Peteho. Vyzeral spokojne. Na tvári mu pohrával slastný úsmev. Žmurkol na mňa, zdvihol ma na ruky a podľa mojej navigácie sme sa dostali do mojej postele. Ležali sme v silnom objatí. V objatí ako predošlú noc s Jacobom...
„To, čo si tam predviedla som ešte nezažil.“ šepkal Pete hľadiac ma stále po vlhkých vlasoch.
„Ako čo?“ uškrnula som sa.
„Ešte žiadna po mne neprebrala iniciatívu ako teraz ty.“ potichu sme sa zasmiali.
„Všetko je prvýkrát.“ usmiala som sa. Pobozkala som ho.
„Vieš, že si božská?“ v očiach mu zablčali plamienky a pod paplónom som cítila, že noc ani zďaleka nekončí.

 Vymyslený príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu