Teriq
7. 1.januára 2010 02:48
NEVERA - Odolá toľkej vášni, iskreniu a chtivosti ???? ..... ( 6. kapitola )
„Určite sa to nestalo!“ povedala som pokrútiac hlavou nad svojou bujnou fantáziou a vyšla som z izby.
„Čau, Tess,“ usmiala sa Kessie, „počuj, čo si robila so stolčekom? Celé parkety sú poškriabané.“
„Čo!?“ šokovane som na ňu hľadela. V tej chvíli by sa mi krvi nedorezal.
„Veď ja nič, možno som to urobila ja.“
„Možno.“ Odvetila som pomaly.
„Si v poriadku?“ spýtala sa ma podozrievavým hlasom. Len som prikývla.
„Asi som len prudko vstala. Nič mi nie je.“
„Tak si choď sadnúť alebo ľahnúť. Nieže ti príde zle. Ja idem ešte do marketu, nemáme čo jesť. Ale keď sa vrátim, tak ti porozprávam ako bolo v noci.“ Žmurkla na mňa. No jasné! Rande! Robertko!
„V poriadku, už nech si späť.“ Usmiala som sa a vrátila som sa do izby. Počula som Kessie ako buchla dverami.
Pozrela som na prázdne miesto vedľa seba. Nahla som sa k druhému vankúšu a snažila som sa vdýchnuť nejaké pachy. Teda...chcela som ucítiť ten Peteov. Mala som pocit, že cítim vôňu jeho tela, vlasov po celej posteli, ale nemohla som si byť celkom istá. Vedela som presne, čo sa stalo, ak sa to stalo. Len som si to nevedela celkom predstaviť. Aj keď to bola veľmi pekná predstava. Pristihla som sa ako sa usmievam! Pokrútila som hlavou, aby som z nej takto všetko dostala a vzala som mobil z nočného stolíka. Bolo 11 hodín. Na displeji okrem času ešte svietila obálka. Správa. Otvorila som ju.
Dobré ránko, TESS! Neviem čo napísať, asi len toľko, že v noci to bolo neskutočné a príliš geniálne! A to sa naozaj nestáva každú chvíľu Pravda je taká, že sa ťa neviem nabažiť! Si proste skvelá! Pusa ur darkmoon
Srdce sa mi prudko rozbúchalo. Takže bola to pravda. Mám to tu čierne na bielom. Ako som tomu nemohla veriť?! Od samého adrenalínu, ktorý sa mi nahrnul do každučkého kútika tela, som vyskočila a zvýskla! Pustila som si rádio na plné pecky a tancovala som ako zmyslov zbavená po celom byte. Popritom som sa šialene smiala.
V tom mi zazvonil mobil. Ani som nepozrela, kto volá, len som automaticky zdvihla. Mala som takú skvelú náladu, že to mohol byť ktokoľvek!
„Ahoj, láska.“ Zaznelo mi v ušiach.
„Ahoj,“ s úsmevom som odvetila, „ako sa ti páčila noc?“ Uškŕňala som sa.
„Bolo dobre.“
„O tom nepochybujem!“ zasmiala som sa. Mala som chuť vykríknuť aký je skvelý, že prišiel!
„A čo tá tvoja?“ zasekla som sa uprostred „rituálneho“ tanca.
„Ako prosím?!“ šokovane som takmer vykríkla. To má byť vtip?!
„No veď vieš...včera ten obed nedopadol práve najlepšie, tak či sa máš fajn a že či si šla spať alebo si dokončila tú esej...?“
Chvíľu som nemo hľadela do prázdna.
„Tess?? Si tam?? Haló?“ ozývalo sa.
„Eh, Jacob?“ vrátila som sa do reality.
„Čo sa stalo?“ prekvapene sa opýtal.
„Ach, Kessie niečo chcela...prepáč, zavolám ti za pár minút.“
„Dobre teda, ľúbim ťa.“ Zrušila som hovor.
Do riti! A toto malo byť čo?! Som totálne vymetená alebo čo?! Nechýbalo veľa a Jacob by vedel všetko! Moment, prečo som ho nespoznala po hlase? Bol mi síce známy, to áno, ale nemala som si myslieť, že je to Pete. Preboha! Prečo som si vlastne myslela, že to bol on ?? Nemal mi prečo volať. Okey, esemesku mi síce poslal, ale prečo by mi volal ?! Možno mi to prerastá cez hlavu...ale nie, to určite nie. Bolo to predsa len párkrát, no presne štyri, ale to nie je také podstatné. Prečo som si, dopekla, myslela, že mi volá Pete?- premýšľala som. Vlastne som to niekde vo svojej podstate vedela. Vedela som, prečo som si to myslela. Bola to túžba. Túžba po tom, aby mi zavolal. Aby to bol on. Lenže až k tomu som sa nedostala, lebo akurát vošla Kessie. Našla ma sedieť na dlážke v kuchyni s panickým výrazom. Avšak, nevšimla si ho. Len preniesla tašku s nákupom na stôl a začala ho vykladať.
„No čo, si už v pohode? Pripravená na moju story?“ celá žiarila horlivosťou, aby mi mohla vyrozprávať celý príbeh.
„Samozrejme. Môžeš spustiť. Som samé ucho.“ Prešli sme do obývačky, sadli si na gauč a ona spustila.
„Ale bez prerušovania, poprosím.“ Zasmiala sa. Len som prikývla.
„A potom sa ma spýtal, či nemám ešte chuť na drink...Navrhol, že pre mňa osobne mi uňho doma namieša niečo extra...“ vravela so zasneným pohľadom.
„Ach, Kessie...najstarší trik...“ pokrútila som hlavou.
„Povedala som- bez prerušovania!“ rozosmiala sa.
„Okey, pokračuj...“ usmiala som sa.
„Takže som súhlasila. Vedela som o čo mu ide, aj keď som asi niekde hlboko v sebe dúfala, že to tak tento raz nebude. Že je iný,“ zasmiala sa, „ale chlapi sú zrejme všetci rovnakí.“ Prikývla som.
„Vošli sme k nemu, ukázal mi byt, v skutku pekný, útulný.“ Chcela som niečo povedať, ale zastavila ma mávnutím ruky.
„Viem, že nie toto chceš počuť!“ zasmiali sme sa.
„Tak teda...ukázal mi ten byt, a potom mi skutočne začal miešať drink...Bol vynikajúci.“ Usmiala sa pri spomienke naň.
„Sedeli sme na gauči, pustil nejakú pomalú hudbu a akosi sa to rozbehlo.“ Odmlčala sa. Asi si to celé prehrávala. Nechala som ju. Čakala som. Sľúbila som predsa, že budem ticho...
„Najprv bozky- vášnivé a plné túžby. Zo začiatku len z jeho strany, potom som to už nezvládla a predbiehali sme sa, kto dá tomu druhému vášnivejší bozk.“ smiala sa.
„Bola to akási hra. Nakoniec ma pomaly vyzliekol pomedzi bozky a potom na mňa dlho len hľadel. Nemohol zo mňa spustiť oči, tak som sa napokon opýtala, že čo sa deje...povedal, že krajšie telo ešte nevidel. Zasmiala som sa, ale nepovedala som mu nič. Len som v duchu premýšľala, koľkým to už povedal.“ Súcitne som prikývla. Smutne sa usmiala a pokračovala.
„Ale nemala som čas to viac riešiť. Vzala som to ako kompliment, no a potom ma odniesol na rukách do spálne...“ zmĺkla.
„Nooo a ďalej ?!“ domáhala som sa pokračovania.
„Robili sme to.“
„Ále, nehovor!“ zasmiala som sa. Vedela som, že Kessie mi nevylíči ako to robili, či v akých polohách. To sme tak možno robievali predtým, ale... už to nie je až také podstatné.
„Bolo to teda fajn?“ opýtala som sa.
„Hej, bol super.“ Uškrnula sa.
„Akého mal?“ nedalo mi. Zasmiala sa.
„Žiadne delo, ale...nuž bol obstojný a vedel to s ním.“
Chichotala sa, keď mi rukami ukazovala dĺžku a šírku. Prikývla som.
„No a čo si robila ty?“ vtedy som si spomenula na noc s Peteom. Telom mi „preskočila smrtka“.
„Ako ti bolo samej?“ pýtala sa ďalej Kessie. Tá otázka ma zaskočila ako blesk z jasného neba. Vyskočila som z gauča.
„Sľúbila som Jacobovi, že mu za chvíľu zavolám, prepáč, potom to dokončíme.“
Možno- dodala som v duchu. Vzala som mobil, odišla do izby a sadla si na posteľ. Vytočila som číslo. Peteho.
„Prosím?“ ozval sa ten najhlbší a zároveň najsexy hlas.
„Ahoj, to som ja, Tess.“
„Ja viem, ahoj!“ usmieval sa. Bolo to počuť.
„Prepáč, že ťa otravujem...“
„Neotravuješ...ty nie...“
„Len som chcela...“ čo som vlastne chcela ?!
„Prepáč, že som ráno tak zmizol.“ skočil mi do reči on.
„Je to v poriadku. Kedy si vlastne odišiel?“
„Okolo pol deviatej, ale ty si tak sladko spala, že som nemal to srdce ťa zobudiť.“
„Tak ďakujem.“ Zasmiala som sa.
„Teraz za čo?“ živo som si vedela predstaviť ten jeho šibalský úškrn. Ako sa mu spravia jemné vrásky okolo očí a kútikov úst...
„Dajme tomu, že tak celkovo.“ Pritiahla som si k sebe vankúš, ktorý ešte voňal ním.
„Aj ja.“ Usmiala som sa, keď v tom vbehla do izby Kessie.
„S kým voláš??“ naznačila perami. Nechápavo som na ňu pozrela.
„Tess? Si tam ?“ ozývalo sa z telefónu- dnes už po druhýkrát.
„Áno, som. Počkaj chvíľku, Kessie niečo potrebuje.“
„Hej, Tess!!“ ozvalo sa energicky.
„Áno?“
„Musím končiť, ide.. no... prepáč, ozvem sa. Maj sa.“
„Okey, ahoj.“ Zložila som.
Pozrela som na Kessie ešte stále stojacu vo dverách.
„Kto to bol??“ domáhala sa odpovede. Prešla do izby ku stoličke a sadla si.
„Prečo? Čo sa deje?“ nechápala som.
„Chcela si volať Jacobovi, nie?“ prikývla som.
„A?“
„A... pred chvíľou mi zvoní mobil. Zdvihnem a tam Jacob. Trochu vystrašený, či si v poriadku, či sa stále hneváš, lebo že ráno si bola nejaká zvláštna a že si mu ešte nezavolala ako si sľúbila...hm?“
„Niekto mi volal.“
„Netrep. Poznám ťa! Neklam mi!“
„Okey, tak som volala ja a čo má byť?! Jacobovi som sa chystala zavolať hneď potom. Neviem, čo stresuje. Celkom zbytočne.“
„Však ste pohádaní, nie ? Tak sa bojí. Okrem toho, vieš aký v tomto je.“
„Nepohádali.“ Len som dodala.
„S kým si vlastne volala?“ naklonila hlavu nabok.
„To je jedno... Idem zavolať tomu Jacobovi.“ Naťukala som jeho číslo a priložila si mobil k uchu.
„Nie je to jedno! Kto to bol?“ prst som si priložila na pery, aby bola ticho.
„Bol to Pete, však?“ povedala práve vo chvíli, keď sa na druhej strane telefónu ozvalo:
„Ahoj, láska.“
„No ahoj.“ Kessie som si nevšímala.
„Už som sa bál. Stalo sa niečo ? ráno si bola taká nejaká zvláštna.“
„Nie, nič, len som mala doteraz iný hovor, prepáč. S tebou to nič nemá.“
„Pete, Pete, Pete, Pete...“ šepkala Kessie. Zazrela som na ňu.
„To je v poriadku...“
„Nemusíš sa o mňa toľko báť.“ Povedala som.
„Ja viem, že nie. Prepáč, trochu som to prehnal. Dnes mám nejakú blbú náladu. To asi preto, že som v noci nebol s tebou a ten obed, veď vieš...“ počula som ako sa usmial.
„Si zlatý, ale na ten obed už nemysli...a koniec koncov vravel si, že ti bolo dobre.“
„To som klamal. Chcel som, aby si žiarlila.“ Zasmial sa.
„Ale pritom som celý čas myslel len na teba.“ Nestačila som sa usmievať. Hrejivý pocit zalieval celé moje vnútro.
„Aj som chcel ísť za tebou,“ zamrzla som, „ale potom som si spomenul, že si chcela pracovať na tej eseji, tak že budeš určite unavená, tak som to nechal tak.“ Nebadane som vydýchla. A Kessie neustále pri mne opakovala to meno. To prekliate meno!
„Ľúbim ťa.“ Ozvalo sa.
„Aj ja teba. Ani si nevieš predstaviť ako.“ Dodala som. Zasmial sa.
„Pete, Pete, Pete, Pete...“ opakovala...
„Kedy ťa uvidím?“
„Kedy mám prísť?“ reagovala som otázkou.
„Okolo ôsmej?“
„Budem tam...teším sa.“
„Pete, Pete, Pete, Pete...“
„Ja viac, milujem ťa.“
„Ja viac, ahoj.“
„Čau, láska.“ Zložil.
„Pete, Pete, Pete, Pete...“ pomaly som k nej zdvihla pohľad.
„Mohla by si už konečne prestať?!“ pokrútila hlavou.
„Si odporná!“ vykríkla som.
„Ja?! Ja nepodvádzam!!“ hodila som do nej vankúš.
„Prestaň! Aj ON podvádza!“
„Ale ONA nie je taká ako ON!“
„Ako vieš aká je !? Možno je lepšia ako Jacob.“
„To pochybujem.“ Ohrnula nos.
„Ja tiež.“ Vzápätí sme sa rozosmiali.
„Pomaly sa ti to kráti...už vieš ktorého z nich?“ pokrútila som hlavou.
„Ani len netuším. Je to ťažké.“
„Večer ideš k Jacobovi?“ zmenila nenápadne tému. Prikývla som a usmiala sa pri pomyslení na neho. Milujem ťa, Jacob.
„Takže tu nebudeš celú noc?“ pokračovala Kessie.
„Asi. Prečo?“ zdvihla som jedno obočie.
„Príde Rob.“ Sčervenela.
„Fíha,“ usmiala som sa,“ takže ako to je s vami?“
„No vyzerá to dobre.“
„To je všetko, čo mi k tomu povieš?“
„Zatiaľ to nechcem rozoberať...vieš, čo ak...“
„Jasné, chápem.“ Pousmiala som sa.
„Čo budeme robiť do večera?“ hodila som na Kessie šibalský pohľad.
„Nákupy!“ naraz sme vykríkli.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
teriq
7. 1.januára 2010 02:49
taaak a je to tu,,,ani neviem po akom čase...po 100 rokoch asi ?!.. ale hlavne, že som sa hecla... mala by som sa častejšie
Napíš svoj komentár