______________________________________________
Osobne si myslím, že vzťahy ako také závisia od používania ružových okuliarov. S akou intenzitou a dlhodobou účinnosťou pôsobia na majiteľa.
Každý ti hovorí, že na začiatku vzťahu majú obaja akési zatmenie a že láska je slepá.
Niekto si okuliare sníma neskôr, niekto skôr. Až potom si tak bytostne a možno bolestnejšie všímaš chyby a veci, ktoré sám nechápeš, nevieš pochopiť a možno ani nechceš. Snažíš sa, ale niečo je pre teba mimo možností a potom sa to pomaly spúšťa. A vtedy sa ukáže, aká silná je tá "slepá" láska.
Veľa vzťahov je takých (beriem tie z môjho okolia), kedy sú pomyselné okuliare dosť dlho nasadené. Potom ich zložia a niektorí to neustoja. Nezvládnu alebo stále bojujú. Pretože sú spolu dlho, pretože nechápu ako im to doteraz neprekážalo alebo to chcú prekonať. Z lásky, zo zvyku, ako kedy.
Ja som akási iná v tomto. Možno dosť realistka, príliš nedokážem snívať o tých najdokonalejších veciach a skvelých vzťahoch, keďže som ich doteraz skutočne nemala. Netvrdím, že to nebolo mojou vinou. A možno nebolo.
Tento raz som si okuliare sňala celkom skoro a všetko sa ukázalo v reálnom svetle možno priskoro. A svojím správaním som ich sňala asi aj jemu.
Posledné dni, možno až niekoľko posledných dní, boli ťažké. Väčšinou pre mňa, tak vnútorne. Ono sa to potom všetko prenášalo aj do vonkajšieho sveta. Bolo niekoľko nepríjemných debát a či výčitiek. Niekoľko možno sťa by hádok a následných udobrovačiek.
Rozmýšľala som tak o tej poslednej, v podstate asi takej najväčšej, piatkovej. Hoc sme sa, samozrejme, hneď udobrili, nedalo mi to. Nebola som s ním potom nasledujúce, no dajme tomu, dva dni a nútilo ma to uvažovať.
Ale prvýkrát, po tých napätých dňoch, som sa cítila vo svojom vnútri pokojná. Pretože som videla ako mu na tom vzťahu naozaj záleží a ako mu záleží na mne. (Áno, aj keď sa niekedy správam ako idiot.)
Bolo to prvýkrát,
čo som pred chlapom plakala tak veľmi zo strachu, aby som o ten vzťah neprišla, že to nezvládla ani moja vodeodolná maskara.
Bolo to prvýkrát,
čo keď ma nakoniec objal, tak som sa cítila skutočne chránená.
Bolo to prvýkrát,
čo som s niekým tak veľmi potrebovala byť celú noc.
A rozmýšľala som celý víkend, že možno sú vzťahy, ktoré majú krásne, pomaly dokonalé, začiatky, krízy až po mnohých mesiacoch
a my sme možno tí, čo jednoducho musia prejsť bojom na začiatku, a potom nám už bude len dobre.
Lebo sa budeme poznať aj v tom horšom, od samého počiatku.
Snáď nie je skutočne zlé, že som dala tie okuliare dole skôr ako iní alebo ako pri predošlých (ne)vzťahoch.
Pretože, toto je prvýkrát, čo chcem o vzťah bojovať až pokiaľ mi to za to bude stáť.
When I look at you
I see forgiveness, I see the truth
You love me for who I am
like the stars hold the moon
Right there where they belong
and I know I´m not alone.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár