Aj tak je najvtipnejšie moje notebookové pozadie.
Srší z neho posadnutosť. Asi. Závislosť? Možno trochu. A začína ma to jemne desiť.

Len čo s tým urobím? Je to ako závislosť na čomkoľvek. Veď ľudia sú často závislí, nie? Hoci aj na káve, čokoláde, drogách, alkohole, ľuďoch, sexe...a ja som závislá práve na... Nie, nepoviem na čom. Neprezradím sa ako toľkokrát. Aj tak to o mne už všetci vedia. Teda tí, čo ma poznajú trošku lepšie. A možno aj tí, čo menej. Je to očividné a je to hlúpe.

Ale chcem s tým vôbec niečo urobiť? Asi nie. Páči sa mi to. Páči sa mi to ako ma to ovláda. Ako mi to vyčaruje úsmev na tvári. Ako sa mi smejú oči. Ako...ach, toľko by som o tom chcela napísať. Ale slová miznú. Slová sa strácajú v neschopnosti vyjadriť všetko to, čo to pre mňa znamená.

Iní by sa smiali. Nie, nie fakt! Naozaj by sa smiali. Ľudia sa radi smejú na iných...na mne. Aj keď tí, čo majú podobnú závislosť, sa smiať nemôžu. Smejú sa tí, čo nevedia aké to je. A možno ani nikdy nebudú vedieť. Je mi to fuk. Ja viem.

Začínam uvažovať, či sa toho nechcem zbaviť. Zmeniť pozadie. Bude to iné? Stratí sa to? Budem sa pozerať na iný obrázok, či fotku. Prestanem byť závislá? Na to mi asi nikto neodpovie. Ale tak úprimne, to pozadie je tam už tak dlho, že by som si asi ťažko zvykala na iné. Stále by som myslela na toto a stále cítila to isté. Posadnutosť. A vrátila by som ho späť.

Asi je divné čítať o niečom, čo ani len netušíte, čo to je Ale ja to aj tak neprezradím. Myslite si, čo chcete. Že je tam aj Dedo Mráz, to je jedno! Ide mi len o to dostať konečne zo seba to, že som závislá. Asi. Som? Stále dookola to isté. Uvažovanie, či som „chorá“.

Teraz by mi bodla naša školská veľkoprestávková terapia s mojimi špinami (špiny= najlepšie holky, aké poznám). Ako vždy, stoličky by sme si na tej našej veľkej chodbe pri bufete dali do kruhu. Ja by som sa so smiechom postavila (ako som to vlastne aj prvýkrát urobila a ostalo to tradíciou) a povedala: „Mám problém.“ Vtedy by sa na mňa špiny pozreli a čakali, čo zas vyplodím. A ja by som pokračovala: „Som chorobne závislá...“ Hlasný potlesk, ujúkanie a smiech by prehlušilo na čom som závislá. Posadila by som sa a keďže viem, že špiny sú špiny, pokračovalo by sa do kruhu s problémami. Ach, ako mi to bude chýbať

Ale teraz to už tak nebude. Tak kto pomôže rozlúsknuť záhadu mojej závislosti? Bože, aké je synonymum k závislosti? Nesloboda, nevoľa, útlak, otroctvo... Ha! Otroctvo! Som otrokom svojho pozadia a tak... no podľa mňa aj trošku niečoho iného...Ale to by som už prezradila veľa.

Na záver by som len dodala, že niektoré tie posadnutosti sú fajn. A ja verím, že mám práve tú „fajn“. Pretože od môjho notebookového pozadia sa odvíjajú ďalšie skutočnosti

 Blog
Komentuj
 fotka
fearprincess  18. 5. 2010 13:31
pekné
 fotka
teriq  18. 5. 2010 13:40
ďakujem
 fotka
radulik7  18. 5. 2010 13:46
neprezradis?
 fotka
teriq  18. 5. 2010 13:53
možno raz
 fotka
husky  18. 5. 2010 15:26
co mas na pozadi?
 fotka
teriq  18. 5. 2010 15:27
prečo si myslíš, že keď som to tam nenapísala a nenapísala som to ani potom, tak to napíšem teraz ?
 fotka
skaler  18. 5. 2010 15:34
Zavisla na skole?
 fotka
teriq  18. 5. 2010 15:38
no zrovna školu na tom pozadí fakt nemám D
 fotka
skaler  18. 5. 2010 15:43
Tak myslim ako spoluziacky, kolektiv
10 
 fotka
teriq  18. 5. 2010 16:13
prečo všetci hádate, čo tam mám ? ale nie
11 
 fotka
bludiacisvetom  28. 5. 2010 10:47
neviem či som to pochopil, celý blog je o tom pozadí? alebo to má aj nejaký skrytý význam
12 
 fotka
teriq  28. 5. 2010 16:06
@bludiacisvetom ááno, JE to o mojom pozadí aaa ááno, MÁ to aj skrytý význam
Napíš svoj komentár