Úspešne sme prešli kontrolou na letisku, obišli sme sa dokonca aj bez násilného odňatia minerálky, prehrabávaniu batožiny aj bez osobnej prehliadky v gumenej rukavici. Proste sen. Dokonca nám v lietadle dali aj minerálku, čaj a sendvič, a to všetko servírované veľmi fešnými bulharskými letuškami.
Na letisku nás čakala moja „buddy“ – to je taký program, kedy erasmákovi pridelia nejakého domáceho študenta, aby mu pomohol, poradil a ukázal čo a ako. Čo sa ukázalo, najmä v Bulharsku kde nie všetci hovoria anglicky, a nie každý erasmák sa vie orientovať v azbuke, ako veľmi užitočná vec.
Moja „buddy“ je veľmi zlatá a sympatická baba, volá sa Paulina. Je to Bulharka, ale nie zo Sofie. Najväčšia sranda je, že hovorí plynule po česky, keďže ona pre zmenu strávila nejaký ten čas na štúdiách práve u našich susedov. Z našich pár prvých rozhovorov sme usúdili, že Bulhari sú asi celkom podobná mentalita tej našej. Skromní, milí, komunikatívni, ochotní. Teda aspoň Paulína je. A takisto zatiaľ asi všetci, s ktorými sme sa stretli. Napríklad ľudia na úradníckych pozíciách mi prišli o dosť milší a ochotnejší ako doma. A k tým vybavovačkám a administratíve sa ešte dostanem – tiež celkom veľká haluz.
Naše prvé dojmy zo Sofie boli v zásade neutrálne, ale skôr príjemné. Ja som nečakala nejaké moderné mesto ani žiaden luxus. A tak to aj bolo. Jemne ošarpané, „socík“ tu cítiť z asi väčšiny budov a priestorov. Je tu kopa zanedbaných a nevyužitých priestorov, či už v budovách alebo voľných plôch kde bujnie tráva a rôzny iný porast. Na druhej strane je tu však kopa nových a moderných budov, obchodných centier a občas okolo nás prefrčí aj nejaké to bmw, porsche a videli sme tu už aj jedno ferrari. Keď to porovnám s Bratislavou, tak by som povedala, že to tu vyzerá asi ako u nás pred cca 10 rokmi. Na prvý pohľad jemný bordel, žiadna viditeľná koncepcia, veľké kontrasty. Aj keď ľudia sú veľmi milí.
Bývame v dvojlôžkovej izbe s vlastnou kúpeľnou a dokonca aj chladničkou. Nie je to žiaden luxus, ale nie je to ani nechutné. Intrák síce zvonka vyzerá mierne ako Luník IX, ale izby sú v pohode, aj keď dáka tá rekonštrukcia by nezaškodila. Máme napríklad v linoleu v podlahe dieru (niekto asi vyrezával model) a v stene hrúbky okna je tiež dierka – po prípojke na satelit. Teraz sa nám troška ochladilo tak som tam napchala toaleťák a už nefúka. Aj keď v zime sa asi deke a elektrickému ohrievaču nevyhneme.
Môj zatiaľ najväčší a asi najlepší dojem zo Sofie je fakt, že napriek tomu že to je hlavné mesto (má cez milión obyvateľov) tak sú všetci v pohode, nikto sa nikam neponáhľa. Zatiaľ jediný vystresovaný človek čo som tu videla bola čašníčka v miestnom bistre, kde behala sama a mali fakt plno. Ale inak sú všetci v pohode, evidentne radi sedia vonku, popíjajú, pofajčujú a vykecávajú. Bary a kaviarne sú tu na rozdiel od obytných domov namakané a moderné, odvšadiaľ sa šíri monotónna „tuc tuc tuc“ hudba a praská to vo švíkoch. Hlavne večer. A napríklad u nás nevidíme predavača kníhkupectva, zeleniny, oblečenia, čohokoľvek, mať pred predajňou stoličku, stolík a vysedávať s cigaretkou v ruke. Pohodička. Sme si tak hovorili, že tento ich mieny salámistický prístup k životu je reakcia (resp príčina – v zásade asi aj aj) na ten ich neorganizovaný, jemne zamotaný (ne)systém. A potom to vlastne funguje, fakt je tu každý v pohode. A ten neporiadok je svojím spôsobom celkom šarmantný.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár