Veci sa menia. To však neznamená, že k lepšiemu. Citát ukradnutý od doktora Housa je to, čo sa dá úplne presne apikovať na môj postoj voči tejto realite. Áno, veci sa zmenili. Myslel som si, že sa všetko začalo zlepšovať. Myslel som si, že som sa naučil vážiť si veci, ktoré sú okolo mňa. Svoju rodinu, svojich priateľov. Myslel som si, že sa dokážem baviť bez pocitu, že je to totálna blbosť.
Tešil som sa. Že sa po nesmierne dlhej dobe zišla celá partia. Že budem mať možnosť sa opäť porozprávať a neviazane sa zabaviť s väčšinou svojich priateľov. Po dlhej dobe som to všetko nebral ako samozrejmosť ale ako privilégium.
Hoci som na tom v poslednej dobe nebol najlepšie, vedel som ísť von s kamarátmi, baviť sa, zasmiať sa, opiť sa... Teraz som sa ale cítil šťastnejší, tak by to malo byť o to lepšie. Či nie?
V spoločnosti najlepších priateľov, ľudí, ktorí so mnou boli v každej životnej situácii, kamarátov, známych, dievčat i chlapcov, som sa cítil úplne sám.
Ako...Prečo? Najlepší kamarát bol pre mňa takmer neznámym človekom. A ostatní? Poznal som tváre, vedel som mená....Dokázal som sa rozpamätať aj na spoločné zážitky a ich príbeh. Ale šlo to mimo mňa.
Identita. Meno, telo, zážitky, spomienky... To je to, čo mám spoločné s človekom, ktorého poznali. Ale človek, ktorý s nimi dneska bol, už nebol ten starý DaBád.
-"Poď na parket, niečo zriešime!"
-"Nie, jeb nato. Dopijem pivo, som na to príliš triezvy."
-"Čo? Toto od teba počujem prvý krát. Neblbni, noták..."
-"Ber Maťa, prídem za vami."
-"Kámo, veď čo tu stojíš, poď si sadnúť. Vieš, ako som ti minule vravel..."
-"Viem. Nemám náladu, nechcem to teraz riešiť."
-"Si v pohode? Vieš, že mne to povedať môžeš."
-"Hej, bože, kedy som ja nebol v pohode?"
...
Toľko ľudí, ktorí pre mňa niečo znamenali. Všetci sa bavili, sem-tam hodili pohľad do rohu a s vážnym výrazom v tvári prehodili pár slov. Zatiaľ čo ja som v rohu obracal jeden pohár za druhým v snahe dostať sa späť k svojmu životu, alebo sa aspoň odviazať. Bezvýsledne.
Čo sa to stalo? Ako sa to stalo? Prečo si moja myseľ vytvorila svet, kde nikto nič neznamená?
A...Dostanem sa odtiaľ?
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
goldfish
1. 1.januára 2015 12:14
som v tom tiež
2
navyše sa musím niekedy priam nútiť k tomu, aby som sa na nich usmiala a aby som vnímala aj po piatich minútach, čo mi hovoria... veľa krát sa pristihnem pri tom, že nepočúvam, čo hovoria, len pozorujem.. keď sa smejú, smejem sa aj ja.. keď sa tvária, že ich niečo trápi, tvárim sa aj ja.. občas, sa započúvam a vytvorím nejakú otázku, aby mali ten pocit, že ich stále vnímam...
neviem prečo.. nie je to tým, že by som ich nemala rada... že by som ich doslova nemala rada.... len proste nič necítim..........
neviem prečo.. nie je to tým, že by som ich nemala rada... že by som ich doslova nemala rada.... len proste nič necítim..........
3
Veľa krát mávam obdobie kedy mám presne rovnaké pocity a neznášam to,alebo v podstate seba v tých chvílach. Vtedy si pripadám tak prázdna,absolutne bez emócií ,len taká schránka. Okolo mňa môže pobehovať a pristavovať kopa ľudí no so mnou to ani nehne, keby sa aspoň viem pretvarovať,no ja to nedokážem..a vždy si prídem,že sem,do tohto sveta,medzi týchto ludí, jednoducho nepatrím. Vždy som mala problém s citami..Keď som sa otom bavila s mamou a kamarátkou, tak len nadomnou krútili hlavou ,že ako môžem byť taký šuter.
A možno toto celé je v tvojom prípade ( v mojom bohužial asi nie) tým,že sa stala nejaká nepekná udalosť a tak si si povedal finito,koniec všetci sú kokoti ,nemám záujem o okolitý svet..potom si tomu aj naozaj uveril..a tu je výsledok , treba asi presvedčiť hlavičku ,že žijeme vo svete,kde v podstate jediné čo je treba, je byť šťastný a to bez ľudí proste nie je možné
A možno toto celé je v tvojom prípade ( v mojom bohužial asi nie) tým,že sa stala nejaká nepekná udalosť a tak si si povedal finito,koniec všetci sú kokoti ,nemám záujem o okolitý svet..potom si tomu aj naozaj uveril..a tu je výsledok , treba asi presvedčiť hlavičku ,že žijeme vo svete,kde v podstate jediné čo je treba, je byť šťastný a to bez ľudí proste nie je možné
Napíš svoj komentár