kedze bolo uz 10 hodin... dost som od vecera vyhladla... dalsia zastavka=kuchyna... chladnicka ako vzdy plna... no co si ma clovek vybrat z tolkeho mnozstva jedla?... skoncila som pri sunkovo-syrovom chlebe s ladovym salatom... zapila cajom a veru stacilo mi do obeda...
z kuchyne zase vyst hore do izby... no tie schody ma raz fakticky zabiju... sadnem pri PC a ako vzdy... icq, skype, msn a co ja viem cez co vsetko sa da pisat... o tejto hodine bud este vsetci spia alebo uz lietaju po vonku... ale asi skor to druhe... do obeda si dokazem pospat len ja...
tak a dalsi nudny den predo mnou... co zas budem sedet pri PC? tak to nehrozi... slnko ma lakalo von... preco sa neprejst... tak otvaram skrinu a neco hodim na seba... aj ked vonku je tak teplo ze by som kludne sla aj naha... z recesie zase obliekam ciernu... co uz so mnou...
blizko mam park tak preco si to tam nenamierit... niesom za prechadzky osamote ale lepsie ako kvasit doma no nie?... a to ze sa prechadzam sama... je len preto, ze niesom nejaka pipka co potrebuje okolo seba hromadu kamosov... lepsie povedane kamosiek co su na tom psychicky rovnako... teda IQ na velmi nizkej urovni... cim nechcem povedat ze moje na nizkej urovni je... ale ved to je jedno predsa ...
po chvily stretnem kamosa... s gitarou na chrbte... ten je tusim posadnuty ako ja...
David: "ahoj co ty tu tak zavcasu a sama?" znelo to ako by sa mi vysmieval... to sa nemozem prechadzat sama ci co?
Kate: "cauky a ty co uz zas na nacvik?" uskrniem sa nanho ako vzdy... ved v skole sa stale na seba skerime a robime cudne grimasy... uz je to sucast nasho zivota...
David: "noo ako vidis... skusame nove veci tak treba nad tym viac popracovat heh... nechces ist so mnou?" po tej otazke trocha ocervenel a nedockavo cakal co odpoviem... aj ked neviem preco... hm... mozno za mnou zbadal nejaku krasavicu... heh...
Kate: "no ked si predstavim ze po chvili ma to tu prestane bavit... preco nie" ocka sa mu rozziarili... este som ho asi takeho nezazila...
kracali sme spolu dost dlho... cestou ku skusobni sme sa fest nasmiali... k hud. stylu predsa patri aj oblecenie... tak si predstavte dvoch ludi... vysokeho tmavookeho davida... vlasy nedefinovatelne a trocha nizsiu zelenooku mna... vlasy mam tusim hnede... kto ma vediet... co ak mi zrkadlo z lutosti ukazuje niekoho ineho
obaja kracame v ciernom... babky po nas zazeraju ako na zjavenie... mala som chut sa zacat smiat a hadzat vtipne poznamky ako zvyknem... ale radsej som sa venovala davidovi... bolo na nom vidiet ze ho nic nedokaze vytocit... tusim to bolo tou zelenou okolo heh... no tak asi po 15min kracania sme dorazili...
definujem slovo "skusobna"... v tomto pripade nic ine ako velka tmava garaz... na zemi sa povalujuce rozne skrutky a kusky plastu boli samozrejmostou... ale v tejto dobe mozu byt radi ze maju aspon nieco...
david sa zvital... jeho kamosov a clenov kapely som nepoznala... asi dvoch z videnia a to bolo vsetko... hned ma aj predstavil... nie nebolo to take to trapne stanie uprostred dveri medzi neznamimi... bola som dost prekvapena...
David: "tak chalani predstavujem Kate, dlhorocnu kamosku... moja butlava vrbka" ako to dopovedal... zacali si ma obzerat... veru dost neprijemny pocit ked si vas niekto prezera s takym cudnym pohladom typu - a ta tu co chce... no po chvili sa zo zadu ozvalo...
Michael: "ahoooj, vitaj ja som mike" takze prvy ma pozdravil mike... nizky blond modrooky bubenik... no nebol na zahodenie veru... zlaty usmev... ale on cely bol na zjedenie... po chvili pokracoval... "david mi o tebe daco hovoril... vraj..." v tom ho david prerusil a povedal ze mi predstavy dalsich... no bola som zvedava co chcel mike povedat... ale pokracovali sme v zoznamovani...
Andrew: "nazdaar kocka ja som andy, mas nekoho?" tak ale to bolo moc... skeril sa na mna akoby cakal ze sa mu vrhnem do narucia... rozcuchane cierne vlasy... hlboke modre oci... celkom vysoky... no tusim to bol ten andrew... andrew suknickar... david mi nieco spominal... no vyzera to byt on... dost namysleny ehm... a ta vona... ten sa tusim vo vonavke kupe... mimochodom... bassak...
Peter: "ahoj ja som peto" noo petko sa predstavil pekne... podal mi rucku a jemne nou zatriasol... nizky tmavovlasy gitarista... s nadhernymi zelenymi ocami... pomyslela som si aka nadhera... no david ma rychlo vyviedol z tranzu...
ako najust im povedal ze hram na gitare... vrrrr... ale to by ma az tak nenastvalo... ale ze ja viem spievat!?... pocul ma spievat v skole na hodinach... a nekedy ked sa nudim... ale to neznamena ze to viem!... boze pocuvat taky skrekot... nezavidim tim co so mnou byvaju...
dal mi do ruky par papierov... vraj mam par minut na precitanie a pripravenie sa... onemela som... o co tu do frasa ide? to mam akoze spievat?... tak to nie moj zlaty... dala som mu texty spat... podakovala a pomaly odchadzala... lenze on ma nechcel pustit... vraj na to mam... ze sa mu strasne paci moj hlas a uz dlho hladaju niekoho na spev...
kto by dokazal odolat tym nadhernym hnedym ociam... pozeral sa na mna takym tym smutnym pohladom ako ta macka v druhej casti shreka... myslela som ze sa rozplace... co ine mi zostavalo... predsa nesklamem dlhorocneho kamarata... prinajhorsom sa strapnim pred jeho kamosmi...
asi po 10 minutach sme zacali... nacvicovali sme priblizne 3 hodiny... zapacilo sa mi to celkom... cudovala som sa ze mi este sluzi hlas... pesnicky mali uzasne... bola som uplne zzita s textom...
no veru 3 hodiny na zaciatok stacili... chlapci pekne zatlieskali a povedali ze si to musime zopakovat... pomaly odchadzali... zostala som v skusobni len ja a david... podisiel ku mne, pobozkal ma na lice...
David: "bola si naozaj uzasna... vitaj v kapele" jeho slova zneli tak upokojujuco... akoby sa mu podarilo najst chybajucu cast svojho puzzle... neodolala som takej ponuke... bolo mi tam fakt super... a travit cas s takimy fesakmi... no komu by sa nechcelo...
Kate: "dakujem ze si ma sem vzal... bolo mi super..." objala som ho... noaco? ved to kamosi robia... a naozaj som mu bola velmi vdacna...
David: "chces odprevadit domov?" spytal sa s usmevom na tvary... samozrejme ze som suhlasila... zase sme sli tou istou cestou... avsak ani jeden z nas poriadne neprehovoril... blizili sme sa k mojmu domu a on sa spytal co robim vecer... a ja ako vzdy... hm... samozrejme ziadne plany... kedze prazdniny este neskoncili a vsetci boli na dovolenkach... nebolo s kym ist...
Kate: "vecer nerobim nic" usmiala som sa nanho...
David: "tak by asi nemal byt problem ist von... vsak?" spytal sa tak tajomne... akoby mal nejaky konkretny zamer so mnou... no ale co sa dalo robit... ked som pomyslela na PC a na tu nudu... a ze zas nic v telke nepojde... samozrejme ze som suhlasila...
Kate: "nie v tom problem nebude ani najmensi"
David: "tak o siestej som tu ako na koni" znova sa tak tajomne pousmial... zdalo sa mi to alebo na mna zmurkol?... ktovie co sa tomu chalanovi prehanalo hlavou... a co sa estelen prehanalo mne! ani som nevedela kam chce ist... no co uz... niet nad prekvapenia...
Kate: "jasne budem cakat" fuha, vyznelo to odo mna cudne... hlaska typu... aaano macicek, zlaticko moje nemozem sa ta dockat... uf, ale david to uz berie s rezervou... v skole sme si toho prezili dost na to aby sme vedeli co od toho druheho cakat... a ako tie svoje hlasky myslime...
no a znova sme sa objali... teda on s tym zacal... ale nemozem povedat ze by to nebolo prijemne... len sa skor cudujem... co sa s tym chlapcom deje?... len dufam ze nema dake problemy...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár