Často však mám taktiež pocit, že ma nikto nepozná. Že iba ľudia, ktorí sa naozaj preniknúť cez moju ,,masku", cez prvý dojem, ktorý vyvolávam, môžu naozaj vyhlásiť, že ma poznajú.
A preto sa niekedy cítim tak... zvláštne. Tak trochu opustená, aj keď okolo mňa je kopec ľudí. Nemám rada ten pocit. Niekedy sa mi z neho do očí hrnú slzy, inokedy je to o čistom zúfalstve.
Chcem, aby ma ľudia poznali takú aká naozaj som. Moju pravú tvár. Chcem, aby vedeli, že za slušným dievčatkom sa skrýva aj niečo viac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
18. 10.októbra 2012 16:02
v tvojom veku je o normalne ,časom uvidiš
Napíš svoj komentár