Kolikrát člověk může mít rád tak opravdu z lásky,
dvakrát či třikrát - to ne, i jednou je dost,
je skoro půlnoc a z kostela zvon mi noc připomíná,
půjdu se mejt a pozhasínám, co bude dál?

Ach, zdravím Vás. Neviem čo to so mnou je, ale skoro každú vetu začínam týmto citoslovcom. Ach, asi mi už kompletne šibe.

Ehm, ale prejdem k veci. Je presne 17:00 a ja počúvam nostalgického Nedvěda a jeho Podvod, pričom mám nejakú prečudnú náladu. Ani sama to ale nedokážem identifikovať a odôvodniť, že prečo. Skrátka to tak je a bodka.
Od môjho posledného pesimistického článku ubehla už nejaká tá doba a ja môžem skonštatovať len toľko, že sa už cítim úplne v p-o-h-o-d-i-č-k-e. Neviem, vďačím za to hlavne pár ľuďom, vďaka ktorým som dokázala prísť na iné myšlienky. Zdravím tým pádom nemenované osoby

No, dobre napísala som čo som napísať chcela (čiže vlastne dokopy nič podstatné a zmysluplné) a teraz by som to mala nejak dôstojne ukončiť, i keď stále mám chuť písať.

No dobre, tak ešte nejdem končiť, spomeniem v krátkosti, že som objavila na nete úplne luxusnú vecičku, niečo ako elektrický gramofón, resp. elektrofón zo 60. rokov ^^ Jeho vynálezcom je akýsi Marcel Teppaz, ktorý vytvoril v roku 1931 spoločnosť, ktorá sa venovala montáži a zariadeniu rádiových zosiľovačov. Postupne od roku 1957 sa Teppaz začal vyrábať v rôznych farbách a znamenal veľkú zmenu vo svete hudobnej elektroniky. V tej dobe si ho zakúpilo až 500 tisíc mladých ľudí *Ooh my gosh* chcem hoo! D Tu máte aj video:

Na záver ešte dodám len toľko, že toto je taký môj okrajový blog, kde budem prispievať len raz za čas, takže sorry, ale jeden blog kde si vylievam svoje náladičky už mám....

Papa, pani Niky

 Denník
Komentuj
 fotka
aio  15. 9. 2008 14:07
to asi nejsi ty v tom videu ze ne??
Napíš svoj komentár