A bullet in my head should do the trick

Niesom ten typ co hovori o svojich problemoch v blogoch. Vzdy som si myslela, ze je to prejav slabosti (honestly, este stale si to myslim). Ale asi zufalstvo zvitazilo nad pychou. Teraz neviem co je horsie. A neviem ani o com pisem. Najradsej by som pisala o vsetkom… Je toho priliz vela. Alebo mozno si len namyslam. Moj problem je zivot, konkretne rozpor medzi realitou a snom, synchronizacia. Veci, ktore sa snazim pochopit a neviem pochopit. A zda sa mi ze rozmyslanim vsetko kazim. Ono to je trosku ako zacarovany kruh… Nieco ti nejde, zacnes privelmi rozmyslat preco to nejde, a ono sa to kazi este viac. Otazka je ako ten kruh prerusit. Prestat rozmyslat? Nejde… A bullet in my head should do the trick. No that’s not a good idea. There’s gotta be another way. 5 slov plnych nadeji… neviem odkial sa berie a neviem ci ju vlastne chcem. Bez nej by to bolo jednoduchsie s tou gulkou. A mozno je to len starch ktory mi moja pycha nedovoli pripustit si… Pravdou je ze casto myslim ze si za to mozem sama… ze nieco nerobim spravne… a ked si myslim ze to napravim tak sa len znovu sklamem. Akoby som hladala nieco co neexistuje… Poznate tu ironiu (alebo aj nespravedlivost) ked nieco chcete nejde to… a ked sa toho vzdate “voila” a mate to pod nosom. Podla tejto logiky… naco nieco hladat ked sa to objavi ked na to prestanete mysliet… znie to naozaj jednoducho… Lenze co robit, ked nie snazit sa o to, co najviac chcete? Pisat blogy o pol tretej a tvarit sa ze som normalna. Aspon trochu.
(...este ze sa to da vymazat)

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu