Čas letmým dotykom ukazováka, prostredníka a palca pozval Lásku na čosi ako rande, a Láska súhlasila.
Vzal ju do Chicaga osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, lebo, viete, Čas bol čosi ako veštica. Ak to Osud kamsi načrtol, Čas to už mal veľmi ľahké. Jednoducho si to predstavil a skočil tam, kam chcel. No a zafajčené mesto plné dlhých kabátov, klobúkov a klobúčikov, žien v sukniach po kolená... to sa mu ako miesto prvého stretnutia pozdávalo.
Láska sa k Času počas celej prvej schôdzky tisla.
Z veľkej časti iste preto, že bola v neznámom priestore a vlastne ani nevedela, komu zoslať svoj pohľad (preto v ten deň vzniklo veľa zmätených, boľavých zaľúbení), no iste aj preto, že ju k záhadnému pánovi všetkého diania ťahalo čosi mocné.
Láska chcela s Časom premrhať celú svoju voľnosť.
Pekné na tom bolo, že Čas sa vtedy ešte nikam neponáhľal a záležalo mu na tom, čo si želajú iní - Lásku bral do úvahy viac, než čokoľvek iné.
Pekné bolo aj to, že to cítil rovnako.
Ak by si mal vybrať, s kým chce cestovať a sledovať svoje ovečky, kaziť plány Osudu... tak by to robil s Láskou.
Niekoľko rokov, ktoré Čas vyčaroval rýchlym pohybov prstov, spolu chodievali po celej Zemi a nezabúdali na nič. Na žiadne miesto.
Láska vtedy zo seba rozdala takmer všetko. Sama cítila, že je konečne tým, čím má byť - že sa konečne Láskou stala, lebo ju onen cit naplnil až po povrch.
Často sa spolu vznášali nad kaňoňmi, veľkými a malými mestami, a držali sa za ruky. Čas nechával všetko plynúť, Láska sa s nevídanou intenzitou dívala na každého, kto sa jej aspoň trochu páčil (jasný príklad toho, že odsudzovanie a neférovosť boli na svete vždy).
Lenže Čas týmto spôsobom miešal Osudu karty. Alexander Veľký sa nezamiloval do tej osoby, do ktorej mal, pretože Čas vtedy s Láskou objavoval nové rieky a mestá. A Alexander nebol jediným prípadom, ktoré postupne priviedli Osud do zúrivosti.
Vtedy Osud vymyslel Nenávisť.
Nenávisť bola žhavá milenka s čiernymi očami a plavými vlasmi, ktorá dokázala Čas zviesť behom niekoľkých rokov. Mier, ktorý bol hrdým synom Lásky a Času, dostal nového súrodenca - Vojnu. Dievčatko bolo spupné a nekontrolovateľné, ostatne tak, ako je tomu aj teraz.
Je prirodzené, že Láska na to prišla.
Spor.
To je všetko, čo sa k tomu dá povedať. Búrky už mnohokrát odrazili hnev Lásky, a Láska už po mnoho rokov zväčša nie je taká, aká by mala byť. Kope, kazí... nechce, aby mal niekto šťastie, ktoré ona mať nemohla. Aspoň nie večne.
S Časom ešte vždy stoja proti seba uprostred nebies. Tisícky rokov sa vznášajú, vzdialení od seba na kilometre.
Stále ďalej a ďalej.
A ďalej.
A ďalej...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
4. 7.júla 2018 16:50
Prečo je to tak moc smutné, povedz mi
Napíš svoj komentár