Dokonca ani ako chvastúnsky výrok.
Zato sú tu hneď dva ďalšie významy, ktoré sú používané zriedkavejšie.
Takže tu je "básnička", tu je "pseudoblogýseq", tu je "je to možné?", tu je "príbeh skutočný", tu je "príbeh vymyslený", tu je "vyznanie" a už nie ono ľahostajné "nevyznanie".
Tu sú nastolené kategórie. Hýbme sa v nich ako ryby vo vode.
÷÷×÷>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>>÷×÷÷
Prvý: som príslušníkom živočíšneho druhu, ktorý je strašný.
Ukrutný.
Pfuj, generalizácie, ale je to tak:
v prípade tohto druhu
v tomto okamihu
na tejto zemeguli
sa výnimky vskutku môžu iba vymedzovať voči pravidlu.
Iskria v šírom temnom klku najspodnejšieho traktu kozmu.
Pravidlom je: magické vnímanie.
Štruktúra civilizácie odráža štruktúru mýtov.
V kombinácii s technokratickým zriadením
z toho vzniká čosi ako mnohovrstevnatý bento box.
Vyberáme si z neho, čo sa nám hodí.
Pravidlom je teda tiež: vyberavý súcit.
Ostatné druhy,
alebo, obrazne napísané, ríše a národy živočíchov,
sú triedené podľa toho, do akej miery
sú užitočné pre ten náš.
Riaditeľom školy je biely plášť.
Žiaci experimentujú a pretvárajú.
Neschopnosť nájsť lásku v sebe
supluje šírou masou konzumentov tolerovaný a perpetuovaný trh
s takzvanými domácimi miláčikmi,
ktorí sú (ako som sa dopočul dnes na ulici)
vratní.
Väzenia praskajú vo švíkoch.
Smrť sa v chodbách masovolikvidačných zariadení musí obracať
a zvracať
pri vykonávaní inak vznešeného povolania,
aj keď nemá čím.
Neschopnosť rozlúčiť sa s praktikami staroveku
v dobe kozmických letov.
Technológie sa zmenili, to áno.
Namiesto šikovného chvatu
je na znehybnenie možné použiť elektrický šok.
Namiesto utopenia vo vreci plynové komory.
No na nevyhnutnej ceste jastrivého vedomia, empatie a ohľaduplnosti
sme sa nedostali ešte ani z obchvatu
na diaľnicu.
V tomto zmysle sme, som strašným zvieraťom.
Druhý: ako zviera som nedostatočný.
som strašne zvieratský v pár veciach,
ktoré by som pokojne oželel,
a ešte stále nie tak celkom zvieratský v pár veciach,
ktoré na mimoľudských osobách obdivujem.
Zároveň sa podivujem rybám v jednom húfe,
že spolu dokážu tak dokonale splynúť,
podivujem sa niektorým šelmám,
že dokážu toľko času
aktívne, samé pre seba, preihrať
a o to viac času
pasívne, samé pre seba, odpočívať,
rovnako ako sa podivujem niektorým vzniknuvším
vzťahom, kde zdanlivo a záhadne
(tu sa vždy cítim ako stále postihnutý
materialistickým výkladom vzťahov)
nie je nič zásadné
dávané ani prijímané,
a predsa spolu dotyční styční
perfektne vychádzajú.
Brať si len to
dobré s nami
a zlé preč.
Plynúť spolu, no bez splyňovania, prosím;
a tam mierim:
pestovať sú-cit
a nie (ako som sa dopočul kedysi na ulici)
"pestovať" kozy,
"chovať" zvieratá
- ako čosi vegetatívne,
bez vnímavosti,
fundamentálne odlišné.
Ešte sa len učím byť v prítomnosti a nelipnúť na vštepenom.
V tomto zmysle (ešte stále) sme, som strašným zvieraťom.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár