Voľný pohyb ulicami, a také to otvorenie sa svetu ponúka skvelé možnosti na otvorené zhováranie sa s ľuďmi. Aj 5 minút stačí na to, aby ste niekomu pomohli alebo v niekom zasadili semienko.Napríklad pred chvíľou som eskortoval akéhosi pána na policajnú stanicu (nevedel ju nájsť). Za chôdze sme sa stihli pozhovárať o mnohých záležitostiach, mimo iného najmä o rasizme. Začal totiž typickou "nevinnou" vetou: "Nejsem rasista, ale..."

a už to šlo. Hromženie na "Cikány" a na túto štvrť, prakticky všetko na nich sa mu zdá zlé či nenormálne. Zároveň tento iniciačný príspevok z jeho strany zrejme mal slúžiť ako sprisahanecké žmurknutie = nájdeme spoločnú reč?

No, našli sme, ale nemohol som súhlasiť s ničím z toho, čo hovoril.

Upozornil som ho, že všetky z ním vymenovaných charakteristík platia rovnako tak pre bielych, že toto nie je nič, čo by sa dalo zvaliť len na rómsku populáciu. A že amorálni sme my rovnako, ak aj nie vo väčšej početnosti. Jeho rozsudok nad Rómami totiž znel, že, citujem "jeden z miliona je normální" a že podľa neho "táto menšina utlačuje většinu". Taktiež mi za tých päť minút stihol vylíčiť svoje putovanie po vých. Slovensku a taktiež svoje predstavy, čo by spravil s tamojšími Rómami, keby to bolo na ňom (po predstavení môjho pohľadu upustil z myšlienky masového vypaľovania a uspokojil sa "len" s hromadnou deportáciou). Keď videl, že s takýmto niečím u mňa neprejde, rozhodol sa zmeniť tému a prejsť k slovanskej vzájomnosti (konkrétne Moravákov a Slovákov).

Pri policajnej stanici som sa s ním rozlúčil s tým, že sa riadim starodávnym, avšak stále aktuálnym príslovím, ktoré znie "Cikáni nemůžou za naše posraný životy," a že mu taktiež neodporúčam riešiť svoje problémy tak, že bude na niekoho iného ukazovať prstom.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár