A čoskoro skončí ďalší mesiac. Máj...ten na ktorý som sa tak tešil, na májové búrky, na jar v plnom prúde. Na súvislosť tohto obdobia s niektorými mojimi staršími úvahami.
Ani som si poriadne neuvedomil ako začal a sú jeho posledné dni. Aspoň to som si stihol uvedomiť skôr ako vyprchal. Možno uverejním čakanie na čakanie - moju úvahu o tom ako stále čakám na niečo až si uvedomím že to už pominulo.
A ako som pokročil s tým s čím som mal? Takmer nijako. Mnohé dôležité veci ktoré som mal urobiť a mohol som mať dávno urobené zanedbávam pre osobné rozmary. A zostáva už len pár dní...
Prečo to vždy odkladám? Nerád robím veci na poslednú chvíľu. A predsa ich nikdy nerobím inak. Keď aj mám časovú rezervu premrhám ju. Na jednej strane nerád pracujem v časovom prese, na strane druhej inak pracovať neviem. Kým mám na niečo dostatok času je to pre mňa nepodstatné. Až keď je takmer neskoro začne ma to zaujímať.
Čo som mal mať hotové pred mesiacom dorábam teraz. Nestíham. A predsa namiesto toho ráno vyspávam koľko sa mi zachce, mrhám čas na nete čakaním na poobedie kedy sa pustím do práce . Lenže sa do nej nepustím lebo si nájdem niečo iné.
Dúfam že v ďalšom zázname budem môcť skonštatovať že povinnosti som si splnil a záväzky som dodržal.
Okrem toho že som dnes nič nestihol zase som sa správal ako puberťáčka. Nadchol som sa a šťastím až žiaril vediac že z viacerých dôvodov je uskutočnenie mojich predstáv nemožné i keď to vyzeralo na nádejný posun. Podrobnosti sú nepodstatné. Súkromné a na dlhé vysvetľovanie, navyše to potiaľto nikto čítať nebude (ani ja by som to sem nedočítal) beriem to skôr ako záznamy pre seba aby som neskôr videl aký som bol hlúpy. Nutno len podotknúť že samozrejme prišlo trpké rozčarovanie a vrátil som sa do reality nahnevaný sám na seba. Náladový ako 13 ročné dievča. Dúfam že si týmto vyhlásením ešte niekoho pohnevám.
Dnes ma čaká dlhý deň. Po tomto nočnom bdení a krátkom spánku ma čaká niekoľko podstatných vecí. Musím ísť do knižnice, musím pozisťovať a vybaviť niekoľko vecí, odriecť si "márnenie" času čítaním, pozeraním, hraním, surfovaním... a pracovať. Dlho do noci. Sedieť za PC a písať. Dúfam že nie ďalší blog, ale to čo treba. Aby bol ďalší záznam pozitívnejší. Lebo od zajtrajšej noci závisí veľa.
Týmto končím dnešný záznam. A ľutujem prípadných odvážlivcov ktorý to celé čítali. Lebo im nepochybne musí byť zle. Tak ako bude mne keď sa raz k tomuto vrátim.
----------------------------------------------------------------------------
Tienoslav, 2:00
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár