musí si dlane v slzách nevinných máčať.
Neviniatka, ktoré priam moria sĺz ronia na špici vatry,
aby zahasili ten oheň zapálený ich čiernymi myšlienkami.
No zaživa zhoria vo vlastných snoch,
na mieste ich posledných myšlienok.
Svet znova chce čistú nádej dýchať,
aby sa už okolie nemuselo „akože“ usmievať.
Dlane v posledných nevinných slzách máča,
pri tom k nemu i závislosť potichu kráča.
Z nevinných sĺz sa svet neprestal napájať,
vzácnych zdrojov sa začalo drastický míňať.
Závislá na sebe samej,
ju zrazu pohltila beznádej.
Všetky neviniatka vo vlastných snoch prestali snívať,
svet padol, už nemohol ďalej dýchať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár