Najlepšie bolo odháňať od seba chalanov, ktorí sa nás snažili zbaliť. každý šiel od nás sklamaní, keď sme im povedali, že sme zadané. Vždy sme sa na tom vedeli pobaviť.
-Ahoj už som doma.
-Akú si mal cestu?
-tak celý čas snežilo, nebolo to bohviečo.
-Dnes je vonku riadna kosa.Bola som ráno v obchode a skoro som zamrzla.
Bol 15. december. Za chvilu tu budú Vianoce.
-Dáš si čajik alebo kávu?
-radšej čaj. Máš ten dobrý, čo mi vždy varíš?
-Jasné, ráno som ho bola kúpiť.
-Super.
-Hmm..chýbala si mi zlatko.
-Aj ty mne.
Prišiel za mnou do kuchyne a vysadil ma na kuchynsku linku. Nemusím opisovať, čo sa dialo potom...
Zvoní mi mobil. Volá Linda.
-Ahoj.Co robíš?
-práve som vyšla zo sprchy, prečo?
-Len tak, nepojdeme do mesta? Stále nemám darčeky.
-To ani ja. A ani neviem, čo mám komu kúpiť.
-To je najhoršie.
-Počuj, zajtra pojdeme do Viedne a dačo vybereme tam, dobre?
-To znie super.
-Tak zajtra ráno o osmej pridem po teba.
-dobre. pa
Vo Viedni ma hadam dačo napadne, čo komu kúpim.
-Kto ti volal?
-linda. nemá ešte darčeky tak ako ja, tak sme sa dohodli, že pojdeme zajtra do Viedne.
-Veď je ete čas na darčeky.
-Chceme to mať už z krku. Čo by si chcel ty?
-Nič, stačíš mi ty.
-Aale...normálne povedz, čo chceš, aby som ti nekúpila daku hovadinu.
-To je jedno.
-Dobre..ale potom, ked sa ti to nebude lubiť, sa nehnevaj.
-Mne sa bude páčiť všetko, čo mi kúpiš ty.
Viedeň bola prekrásna.Celé námestie bolo vyzdobené vianočnými ozdobami a všade okolo vianočné trhy.Vo vzduchu bolo cítiť vôňu medoviny, vareného vína a škorice. Zastavili sme sa hneď pri prvom stánku s medovníkmi. Ich vôni sa len ťažko odolávalo..A potom sme sa vybrali na nákupy.
-tatinovi kúpim kosačku. Ale to doma, nebudem ju teraz teperiť cez celé námestie.
-To hej. Ja mu asi kupim len dáky sveter..to bude najlepšie.
-Ja kúpim Kikovi daké oblečenie.
Po nákupoch sme sa šli ešte najesť a na kávu. Bol to vždy náš ponákupný ritual.
-Ako bolo dneska?
-Super, aj keď trošku zima, keď sme behali po námestí. A ty ako v práci?
-Tak normálne ako vždy.
S kikom sme sa dohodli, že každý strávime štedrý deň u svojich rodičov. a spolu budeme až na druhý deň.
Tešila som sa na maminu hríbovú polievku, rozvoniavala po celom dome, chýbalo mi to. V poslednej dobe som našich dosť zanedbávala, chodila som k nim len raz do mesiaca, niekedy ani to nie. Navečerali sme sa, rozbalili darčeky a ešte dlho do noci rozprávali. Tatovi sa tá kosačka velmi páčila..a okrem toho som im kúpila týždňový pobyt v kúpeloch v Piešťanoch.
Večer sa mám stretnúť s Kikom u nás v byte. Doniesla som nejaké jedlo od mami a on doniesol tiež.
-Tak ako bolo u vašich?
-Dobre, niet nad maminu polievku.
-To hej, aj ja som sa na nu tešila.
Najedli sme sa, a šli si dať darčeky.
-je to len taká maličkosť, hadam sa ti to bude páčiť.
-, , Ooch, Kiko...to je prekrásne., , v ruke som držala škatuľku so striebornym náhrdelníkom, náramkom a naušnicami. , , To si naozaj nemusel, ,
-Tá košeľa je super, aj ten sveter.
-Páči sa ti to?
-jasne, vždy ma oblečieš ako dákeho modela..xixi
-A..vieš kam pojdeme na Silvestra?
-Niekam na chatu?
-Niee..pozajtra odchádzame do alp. Ja, ty, Linda s Tomášom a Zuzana s Maťom.
-Taak, to je super, teším sa.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár