Prešiel ďalší pol rok. Nič moc sa zaň neudialo. Bola som pár krát pracovne v Taliansku, bolo výročie Mateovej smrti. Vtedy som sa pár dní Kikovi radšej vyhýbala, chápal ma, tak sa nenahneval.A este sme boli spolu na vyletnej lodi na tichom oceane.
Dnes večer ideme s partiou do nášho oblubeného podniku. Blížime sa všetci pomaly k 30-tke, ale dáko nám to nepkrekáža, teeda aspon chalanom nie. My ženy, to prežívame trošku kritickejšie.Hlavne Linda.Ale stále sa fyzicky cítime na dvadsať.
V clube bolo plno ako vždy, ale stôl sme mali rezervovaný, tak nam to až tak nevadilo.
Kiko šiel objednať. Začala sa tam naňho vešať nejaká blondýna. No vešať... aspon mne to tak pripadalo. Začala ho tam objímať.
-kto je tá blondýna? spýtala som sa Jura.
-Myslíš Moniku?
aha takže Monika., , Kto je tá Monika, poznáš ju?
-Je to Kikova stará známa. Pár rokov bola tušim v Anglicku či kde.
Neviem prečo ale tá Monika sa mi nepozdávala. Dlho sa s ňou rozprával pri bare, vadilo mi to. Nebývala som moc žiarlivá, s Kikom sme sa rešpektovali. ja som mala svojich dobrých kamošov a on zas svojich. Ale, neviem prečo, teraz som mala taký divný pocit.
-, , kto bola tá žena, s ktorou si sa rozprával tak dlho pri bare? , , aj keď som to už vedela, chcela som to počuť aj od neho.
-To bola jedna moja stará známa. Volá sa Monika.Dlho som ju nevidel. Ale nebavme saa už o tom.
-Dobre, len som bola zvedavá.
Domov sme sa vrátlili až nad ránom, celkom dobre sme sa zabavili. Na Moniku som potom celkom zabudla.
Keď som sa vrátila na druhý deň z kaviarne, Kiko ešte nebol doma. Pomyslela som si, že sa asi niekde zastavil s Jurom alebo s iným kámošom.
Pozrela som si správy, už dávno som ich nepozerala.Ani neviem čo je nové vo svete..
-Ahoj, už som doma.
-Ahoj, kde si bol?
-Bol som s Mončou, dlho sme sa nevideli, tak sme boli pokecať.
No tak, žeby bol snou tak to ma veru nenapadlo.
-A...ako bolo?
-Fajn, zaspomínali sme na staré časy a tak.Prčo mám pocit, že žiarliš?
-Áno žiarlim, no a čo.Je pekná, blondýna...
-Val, zlatko, nemáš dôvod.
Objal ma a pobozkal.
Využila som to, že bol v sprche a zavolala som Zuzane.
-Ahoj Zuzu. Prepáč, že ta otravujem.
-Ahoj Val, čo potrebuješ?
-Ty si poznala niektoré Kikove kamarátky, že?
-Ano, par som ich poznala.
-A hovori ti niečo meno Monika? pred pár dňami sa vrátila z Anglicka.
-Aa, Monika...jasné poznám ju.
-Mám sa jej obávať?
-Myslíš, že ona a Kiko?
-Ano..
-Síce patrila k zvláštnym kamoškám.
-Ako k zvláštným?
-No boli dobrý kamoši a keď sa im zachcelo, zašukali si.Ale nemusíš sa báť.Kiko ťa ľúbi a nepodviedol by ťa. taký sprostý by nebol, že by stratil teba za jeden bezvyznamný sex.
-Ďakujem, snáď máš pravdu.
-pa.
-S kým si hovorila?
-Volala Linda, chce isť zajtra do mesta.
-Aha.
Chvilu sme potom pozerali telku a šli spať.
Prešli tri dni a Kiko sa s Monikou stretával každý deň.
-V poslednom čase ste dáko stále spolu?
-Za pár dní znova odchádza na dlho do Anglicka.
-Idem na vikend k rodičom, potrebujú s niečim pomôcť na záhrade.
-Dobre, šiel by som s tebou ale musím pracovať doma na jednom projekte.
-Máš toho vela?
-Ano, v pondelok ho mám odovzdať a mám len polovicu.
Pobalím si pár vecí a nasadnem do svojho auta. Stále mám blbý pocit, že som ho nemala nechať na víkend samého. Neviem, možno to je len v mojej hlave, pomyslím si.
Ku Kikovi medzitým prišla Monika.
-Ahoj.
-Ahoj Moni. čo ty tu?
-Šla som okolo, tak že sa zastavím. Aspoň spoznám tu tvoju milovanú Val.
-Val tu nie je.Išla na víkend k rodičom.Ale daj si aspoň kávu.
-Dobre.
Dlho sa rozprávali až Monča navrhla niečo Kikovi.
-Počuj, nedáme len taký nezáväzný sex?
-Nika, vieš, že som zadaný.
-Ano viem.A vadí to snáď. Veď vieš, že mne si nikdy neodolal.Ako za starých časov, len si užijeme a zabudneme na to. hmm? nemusí sa to nikto dozvedieť.
Sadla si nanho a začala bozkávať. Jasné, že Kiko už ďalej neprotestoval.
Stále som mala ten zvláštny pocit, že sa mám vrátiť. Rýchlo som to otočila a smerovala som späť domov. Ešte dobre, že moje krásne Maseratti GT2 patrí medzi najrýchlejšie autá sveta. Čo chvíla som bola doma.
Otvorila som dvere a čo som tam nezbadala...Kiko si to rozdával s Mončou na načom gauči.
Nenachádzala som slová, len som ticho utiekla , nasadla do auta a rútila sa obrovskou rýchlosťou ani neviem kam.
-Sakra toto sa nemalo stať. Val počkaj.... Obliekol sa a chcel ísť za mnou, ale bola som už dávno preč. hneď obvolal Lindu a ostatných, ale nič, nikomu znich som sa neozvala.
Rútila som sa cestou, a v tom mi behlo do cesty dáke zviera. Ztrhla som volant a ocitla som sa v poli, v bezvedomí.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lovelygirl
3. 9.sept. 2009 23:16
ooch ja som vedela že tot ešte nebude ten štastný koniec
Napíš svoj komentár