Začala som realizovať moje dlhročné plány v niektorých hoteloch. Práce som mala vyše hlavy. Okrem toho som musela hotel, v ktorom som sa usadila aj zásobovať, rada som pomáhala zamestnancom, ked som tam bola..A čím viac roboty, tým lepšie pre mňa. Aspoň nemyslím na...
Prešlo niekoľko mesiacov. Linda mi napísala, že je s Tomášom tehotná.
Veľmi ma tá správa potešila. Mala som byť krstnou mamou pre malú Vanesku.
Teeda aspoň to dievčatko malo byť, Linda veľmi túžila po dievčatku.
Občas premýšľam, aké by to bolo, keby žijem stále s Mateom a našim dieťatom. Tiež som mala mať dievčatko.Mala sa volať Ema.Isto by sme boli spolu naďalej šťastní a tvorili dokonalú rodinu. Že dokonalá rodina neexistuje? My by sme boli toho dôkazom, že áno.Ale, bohužiaľ.....všetko je inak.
Rozmýšľam aj nad tým, či nie som náhodou dako urieknutá alebo začarovaná, keď sa mi všetky vzťahy končia tak zle.Ale odpoveď nikde nenachádzam.Musím zájsť v najbližšej dobe ku dákej veštkyni.
V hoteli sa už naplno rozbehla prerábka pár izieb. Hotel bol zavretý, aby sme nerušili pokoj hostí.
Naozaj mi tá práca pomáha, nemyslím na nič iné len na ňu. Ale čo večer, vtedy je to horšie, keď som sama v posteli a nemám čo robiť.
Zvoní mi telefón. Volá Tomáš.
-Val?
-Ano, deje sa niečo? je Linda v poriadku?
-Ano, je, práve sme ju odviezli do nemocnice, ide rodiť?
-To váážne? hneď ráno nasadám na najbližší let. Slubila som jej, že budem pri nej.
-vyzerá to , že bude rodiť až zajtra večer, ešte to nie je isté.
-Tak zajtra sa vidíme. a pozdrav ju.pa
-Ahoj.
Linda s Tomášom, boli veľmi šťastní. Narodila sa im malá Vaneska.
Zostala som tám par týždňou, musela som byť na krste. Ako krstná som jej kúpila malinké naušničky a medailónik s Pannou Mariou. A pravdaže staaašne veeľa detskýc vecičiek, čo som jej priviezla z Itálie.
Bola taká malinká a krásna, že sa mi od nej nechcelo vôbec odísť.
Ale musela som.Áno musim iba zomrieť, viem. Ale bolo to tak lepsie keď som bola tam.
Letela som naspäť na Sicíliu.
-Ako sa má tvoja priateľka?
-Dobre, má krásne dievčatko.
-Tak to som rád.
Marcus bol pekný muž, bol náš recepčný a z hotela som si sním najviac rozumela.
-Ty nechceš mať už viac deti?
-Ach, Marcus....chcela by som, len keby sa našiel pre ne vhodný otec.
-No to nebude take ťažké predsa.
-Ale ano, bude, už sa tak ľahko znova nezamilujem.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár