tento krát ako básen, nie ako príbeh.. Ležím v posteli a premýšlam... ...premýšľa o tebe. Prečo nemôžem byť pri tebe? Urobila som chybu, teraz preto pykám. ležím schúlená na posteli, a hlasno vzlykám. Urobila som chybu, áno, podviedla som ťa. i napriek tomu, že som velmi milovala ťa. (a stále milujem...) Teraz iná vedľa teba miesto má, a ja som ostala sama. Sama so svojimi spomienkami, sama so svojimi myslienkami a snami. Snívam o tebe stále, chcem sa ťa opäť dotýkať, chcem ťa opäť bozkávať, vždy keď ťa s ňou zbadám, mám na mále... Do očí sa mi vysmievaš, tak ako mňa , ju hladievaš. a pri tom sa na mňa pozeráš. Jasné, chceš aby som žiarlila... ...a darí sa ti to. To nepopieram. Chceš mi dať najavo, že nie som jediná. že som nebola k tebe úprimná. Do očí sa mi slzy valia, svoje výčitky nepredstieram. PREPÁČ......... Blog 5 0 0 0 0 Komentuj