Nemyslím si, že od ľudí potrebujem veľa, nie som na nich závislá. Respektíve snažím sa byť nezávislá. Mám výnimočný vzťah s mamou, od malička sme boli na všetko len my dve a tak sme sa zblížili, že si neviem predstaviť život bez nej. Vždy tu bola pre mňa a ja zase pre ňu. Avšak ostatných si držím od tela.
Postupom času sa ľudia vyselektovali, sklamali, ublížili, niektorí len nenápadne zmizli, veľmi "prirodzeným" spôsobom. Nemala som náladu riešiť dookola tie isté témy, smiať sa na starých vtipoch, rozprávať sa o ničom. A to sa deje, ak sa s tou istou osobou stretávate pričasto.
Zistila som, že mi oveľa viac vyhovuje dobrý pokec s človekom, ktorého možno už nikdy neuvidím, ale prinesie do môjho života niečo nové. Pri mojich pobytoch v zahraničí, som spoznala stovky ľudí, viedla som tisíce konverzácií s neznámymi mužmi aj ženami. S každým som si vedela dobre pokecať, povymieňať názory na život. Bolo to osviežujúce. Pri takýchto krátkych "známostiach" viete, že sa o chvíľku rozlúčite,ale nemáte problém povedať aj svoje najtajnejšie sny, starosti či problémy. Dôverujete. Žijete a neriešite. Nehodnotíte, neanalyzujete len prijímate. Nie je čas na intrigy, ktorým sa nedá vyhnúť, hlavne v dievčenskom kolektíve. Bolo to fajn.
A fajn by bolo, ísť po ulici a usmiať sa na oprotiidúceho človeka. Len tak. Fajn by bolo neodsudzovať ľudí, ktorí sa ti prihovoria hneď po prvej vete. Neškatuľkovať. Nebáť sa. Všetci sa sťažujeme, že svet dobila internetová komunikácia, ale keď sa nám niekto vonku prihovorí ignorujeme, odvrkávame, bojíme sa.
Potrebujem v mojom živote nové tváre, také tie chvíľkové. Čo potešia, poradia, pokecajú, prinesú niečo nové. Samozrejme, nie s každým neznámym je radosť pokecať, ale aj to je skúsenosť.
Usmievať sa. Neškatuľkovať. Prijímať. Neintrigovať. Šíriť good vibes. Prosím...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.