Po tom ako som ťa spoznala sa všetko zmenilo. Už to nebolo len o mne. Neboli to len moje rozhodnutia, nebolo to len niečo čo urobím ja. Vždy mi v hlave svietila kontrolka či svetielko „Čo na to povie on?“. Toto nespravím, lebo sa mu to nepáči. Toto zas preto lebo to nemá rád. Alebo práve naopak, toto áno, toto mu spraví radosť. Vyžehlím si vlasy, dám preč toto a odstránim hento. Toto zas nespravím tak ale onak. Každé moje rozhodnutie bolo podfarbené a ovplyvnené tou kontrolkou. Bolo to tak kým sme spolu chodili, aj keď sme sa rozišli. Je to tak do teraz, neviem s tým prestať, pretože ja ani neviem prestať brať na teba ohľad.
Ja som stále ohľady brala, aj keď ty už dávno nie. Lenže po tom sa na istý čas všetko zmenilo. Február a moja prax, moja nová “skúsenosť“, nový on. Vtedy ti asi zablikalo v hlave, že sa niečo mení. Ja som sa menila. Prestávala som byť na teba tak upätá, stávala som sa voľnejšou a viac vecí mi už začínalo byť jedno. A to sa ti nepáčilo. Možno si vtedy konečne zistil, ako som sa cítila ja. Aký je to pocit byť mimo, byť na druhej koľaji. Nebyť tak zaujímavý pre toho druhého a to ťa zjavne neuveriteľne štvalo. Uvedomil si si že ma chceš? Že ma máš rád? Ľúbiš? A tak si začal písať viac a inak ako dovtedy. Zaujímal si sa, snažil. A tak sa ti to nakoniec aj podarilo.
Zas si si ma chytil, získal. Zas si si ma zobral aby si to potom zas mohol ukončiť...
Chcel si ma, keď som bola inde a teraz, keď som pri tebe tak si chcieť prestal. Necítiš sa ohrozený..Cítiš sa divne.. Nemáš s kým bojovať, nemáš prečo sa snažiť..Ach jaj..
Ale ja teraz neviem, čo zo sebou. Teraz sa cítim divne ja. Neskutočne prázdno. Dnes sa mi snívalo, že sme boli spolu, ty si si ma pritiahol k sebe dal mi bozk a do ucha pošepkal že ma ľúbiš. A ja hlúpa som sa zobudila so slzami v očiach a s otázkou prečo to bol do šľaka iba sen?!
Človek by si aj myslel, že som si už zvykla na tvoje odchádzanie. Veď na 3 krát by to už nemalo tak bolieť však? Ale omyl! Ono to kurva bolí ešte viac!..
Neboj, ja dobre viem, že ja som tiež spravila kopec chýb. Nikto nie je dokonalý a ja už dupľovane nie. Ľutujem, že som niektoré veci neurobila ináč. Ani nevieš ako. Aj po tom všetko čo bolo ťa stále ľúbim. Stále mám na teba takú slabosť. Neviem ti odolať. Neviem prestať dúfať. Neviem sa rozlúčiť ani ti dať pokoj. Nedokážem to..ja to vlastne asi ani nechcem. Si pre mňa až príliš dôležitý, prežila som s tebou až veľa kde si bol prvým a na to jednoducho nejde zabudnúť.
Stále si ťa vážim. Si pre mňa ako najlepší kamarát, brat, otec, pomocník. Si všetko. Všetko pre mňa. Ďakujem ti za veľa vecí, za veľa pekných spomienok, za každú jednu pomocnú ruku, ktorú si mi dal. Vždy som ďakovala tomu hore za to, že mi poslal teba. Že som ťa mohla spoznať, stretnúť, ľúbiť a byť tebou ľúbená. Ukázal si mi rozprávku, ukázal si mi ako sa žijú sny. Dal si mi možnosť milovať a dal si mi pocítiť ako sa cíti človek, ktorý je milovaný. Ukázal si mi čo je to túžba, čo je to vzrušenie. Mohla som to všetko ochutnať, mohla som zistiť ako chutí zakázané ovocie. Už viem, čo dokáže urobiť čo i len jeden jediný dotyk.
„Si pre mňa ako droga, ako moja osobná značka heroínu“ Veta z filmu, ktorý nemáš rád, ale predsa so mnou stále ideš do kina, keď dávajú novú časť. Tá veta sa mi tu ale proste hodí, lebo vystihuje čo si pre mňa. Potrebujem ťa. Lebo si pre mňa ten najúžasnejší človek napriek tomu všetkému čo sa kedy stalo. Lebo na teba sa hnevať nedá a všetko ti prepáčim tak isto ako ty mne...
A tak zakopávam pretože „Kam se kouknu, kousek tebe mám“ a poriadny kúsok teba nosím vo svojom srdci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
9. 9.sept. 2014 16:25
...a preto sa z toho marazmu nikdy nevyhrabes
Napíš svoj komentár