... je prozaickejší

Svet nie je jedna báseň. Nie je o poetizmoch, anaforách, epiforách, metaforách, epizeuxách, parabolách, prirovnaniach a už vonkoncom to nie je jeden veľký epiteton. Nič z týchto kravín, čo som sa učila celý semester.

Život je prozaickejší. Jej fabulu a sujet tvoria bankové kontá, nevyplatené účty, dlhy, pokazené práčky, peňaženky, zmeškané hovory, špinavé ponožky, stratené kľúče a snívanie pod perinou.

Neexistujú dialógy. Repliky v skutočnosti pozostávajú len z monológov, kde každý sa snaží presvedčiť okolie, že čaká na spätnú väzbu. Všetko ostatné zapĺňajú scénické poznámky.
Aj stavba textu sa zúžila na stavbu ženského tela a to dokonca len na „kurevsky dobrí prsa“.

Nikdy neboli love stories, „O psíčkovi a mačičke“, „ ...... a žli.......“, kaligramy. Ani v čase Šeherezády či princeznej so zlatou hviezdou na čele. Že smutné? Neviem. Asi to tak má byť. Ako existuje záchod a skriňa, káva a srnka, pec a mulica, ruka a balet, tak existuje aj rozprávka a život.

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu