A ďalej lezú

Toľkým veciam nerozumieme a predsa sa štveráme hore do najvyššej veže, po popínavých ružiach a rozprávkoidne si namýšľame, že je to rebrík do neba. Chceme vidieť všetko zhora, všetkých, i to, čo je veľké zdola. Ničomu nerozumieme.

Keby sme vedeli aspoň 4 veci rozobrať na maličké kúsky a charakterizovať každý úlomok. Len 4 veci! Možno by sme konečne mali dôvod, aby sme sa tam štverali.

Niekto sa pred vás postaví a začne chrchliť samé „pravdy“. Len mu tak sliny prskajú, vlasy poletujú a oči žiaria. Po čase už nemáš síl ani chuti ich naprávať. Len keby sa tak všemožne nedriapali.

Každý o vás vie všetko. Vtipný je len ten výraz na ich tvárach, keď sa spýtate, odkiaľ to všetko vedia, keďže aj vy sa o tom dozvedáte len od nich. Očervenejú, habkajú a začnú maľovať druhý obraz. O týždeň ho vystavia v galérii a vy sa znova idete pokochať vašou novou podobou. A znova sa vypytujete. A oni znova habkajú a červenajú.

Ale ďalej lezú.

 Úvaha

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu