Adela

Stisol jej ruku a potriasol ňou ako drevorubačovi. Zapotácala sa a potom sa rozosmiala. On očervenel a rýchlo ju pustil. Sklopil zrak a sústredil sa na slimáka, ktorý sa trmácal cez kameň. Mal chuť plakať, aký je nemožný. Pocítil dotyk, na vlasoch, najprv pohladenie a potom silný ťah. „Auu! “ „Nebuď baba.“ Vyplašene sa na ňu zadíval a keď videl výsmech v jej očiach, zneistel. Prehltol nasucho a už jej chcel povedať, aby s tým prestala. Urobila však niečo nečakané. Pobozkala ho na líce a utiekla za dvere.

Takmer prestal dýchať. Ukazovákom si prešiel po líci a ignoroval pobavené pohľady okoloidúcich. Odtrhol chumáč trávy, v ktorom bolo viac buriny ako sedmokrások a vykročil. Po dvoch krokoch však zastal a rozhliadol sa. Videl Miša s tulipánom v ruke a Erika, ako chváli Jankine šaty. Videl, ako im žiaria oči a ako si Janka zastrčila dlhé vlasy za uši. Potom ten výbuch zvonivého smiechu.

Pozrel sa na svoju „kyticu“ a oči mu zahmlili slzy. Rýchlo si ich zotrel päsťami a potiahol nosom. Kvety pustil na zem a ruky utrel do nových nohavíc. Rozbehol sa a zastal až za rohom, kde bola veľká kopa dreva. Posadil sa na najväčší kus a vyčkal, kým všetci odídu. Myslel na Adelu. Keď počul svoje meno, s povzdychom sa postavil a šiel do vnútra.

Otvoril dvere. V rohu stála Adela s mokrými lícami. Nehľadela naňho. Ale na jeho prázdne ruky.






O pol štvrtej sa objavila jeho mamka a odviedla ho domov. Pre Adelku prišli už skôr.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu