„Kurva! Nehreš, zobudíš Zuzku! Vravel som ti, aby si sa nestarala do mojich vecí, či nie? ! Čo pcháš nos aj tam, kde sa nezmestí? ! Som tvoja žena, mám na to právo! Nemáš na nič právo, počuješ? ! Na nič! ! ! “
Vopchala si do uší vatové tyčinky a na nohy natiahla bratove hrubé ponožky. Zaliezla pod perinu a z celej sily objala Princeznú Gertrúdu. Niečo jej zašepkala do ucha, sprisahanecky na ňu žmurkla, kratučkú chvíľku ju uprene pozorovala, chápavo prikyvovala a následne vybuchla v hlasný smiech.
Tvoje košele voňajú po ženskom parfume, si myslíš, že som sprostá? ! Si sprostá, hlúpa hus, nič iné! Videli ťa s ňou Petra i Tomáš! Mohol si mať aspoň toľko slušnosti a neukazovať sa na verejnosti! Myslíš si, že mi na tom záleží? Prefiknem ju aj uprostred nákupného centra, ak chceš!
Vytiahla spod postele veľký atlas sveta, ktorý jej kúpil ocko na Vianoce a začala ukazovať Gertrúde miesta, na ktoré ju raz vezme. Topánočky zo zlata jej kúpi v Uz-be-kis-ta-ne. Strieborné šaty s diamantmi v Pekingu a ešte krajší dáždnik, ako mala Katka od susedov, na Sibíri! Tá bude závidieť!
Si obyčajný idiot! Ako vždy, drahá. Len si choď za tou štetkou, len si choď! Ale keď ti prestane chutiť sex s prázdnym žalúdkom v obyčajnom svinčíku, tak sa nevracaj! A so Zuzkou sa raz a navždy rozlúč, počuješ? ! ! !
So zatvorenými očami zakrúžila prstom nad mapou sveta. Koniec ukazováka zastal nad šíravou Tichého oceána. Ocko jej rozprával príbehy o krajine, ktorá bola krásna a veľká a bohatá a každé dievčatko malo plné police bábik a hračiek od výmyslu sveta. Raz sa však táto krajina stratila a nik dodnes nevie kam. Ocko vravel, že asi leží na dne oceána so všetkými svojimi drahými kameňmi a perlami a bábikami. „Ale moja Zuzka ju raz určite nájde.“
Moju dcéru mi nevezmeš! Stratil si ju vo chvíli, keď si pretiahol tú svoju kurvu! Za toto draho zaplatíš! Zaplatila som až príliš, drahý...
Začula ten známy zvuk. Svišťanie, brzdy, piskot. Vlak ju vždy uspával, ten príjemný rachot a jemné „zemetrasenie“ vždy v rovnaký čas. Bol stále bližšie a bližšie. Znova ho spoznala.
Pýtala sa vagónov: „ľúbi ma-neľúbi ma, ľúbi ma-neľúbi ma, ľúbi ma-neľúbi ma...“ až kým ju neodviezli do krajiny snov. S vatovými tyčinkami v ušiach a s Gertrúdou na prsiach.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
smutné, ale nádherné