Nie je to obyčajný stôl. Taký drevený, tmavý, dlhý. Veľkú kamennú halu, studenú, osvetľuje len tá sviečka. Predsa však vidím každú drevenú stoličku. Každý jej záhyb, opierky, tvrdé sedadlo. Sparťansky nepohodlné a mohutné sťa pre obrov. Nohy mi nesiahajú na podlahu, hompáľajú sa. V hale je chladno, v kozube už stáročia nehorel oheň, dokonca aj z kamenných stien niekto pokradol staré kožušiny.
Všade ticho. Také hlasné. Ohlušuje, až si musím prikryť uši dlaňami. Nerozoznávam slová, len zvuky v tom virvare ticha. Kakofónia zatuchliny, smradu, zimy, chladných povrchov. Nepočuť ani plápol sviečky či vlny čaju. Nič.
Obrovská miestnosť a v nej dlhočizný drevený stôl s jednou sviečkou v trojitom svietniku. A za vrchstolom malý chlapec, ledva vykúka. Svetlé vlásky a veľké unavené modré oči. Upiera ich na druhý koniec stola, kde čaká porcelánová šálka s čajom a obrúsok. Čaká na niekoho. Ale na koho?
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
3
šikovne napísané, len sa mi to zdá tak narýchlo ukončené ale inak fajn
4
@whataboutsusan - áno, súhlasím, aj podľa mňa je koniec trochu narýchlo zbuchnutý...ponáhľala si sa na skúšku, Nikuška? ale inak si ma zas dostala, lebo tie tvoje opisy sú neprekonateľné, viem si to tam úplne presne predstaviť....vieš to vykresliť naozaj veľmi presvedčivo, zasa sa musím pred tvojím umením pokloniť...a poriadne hlboko
5
bud je to de ja vu, alebo tu uz niekedy blog s podobnym nazvom bol
inak ten zaver sa mi paci..
inak ten zaver sa mi paci..
6
uf...asi mi ušla pointa
možno je to tym že neviem, kto je to godot, teraz som si to hodila do googlu a zistila, že to je nejaka kniha, v každom pripade je to napisane super
možno je to tym že neviem, kto je to godot, teraz som si to hodila do googlu a zistila, že to je nejaka kniha, v každom pripade je to napisane super
Napíš svoj komentár
a čaká a čaká...a nik nepríde, frustrujúce