Nenávidím, ak deň trvá 25 hodín. A viac. Nikdy nekončiace utorky, do nekonečna sa vinúce stredy, o štvrtkoch radšej pomlčím, pretože z pomsty by sa samovoľne mohli natiahnuť na škripec. Proste prešľapujú z nohy na nohu, gúľajú očami a slová z nich ťaháme ako z chlpatej deky.
Nenávidím utorky. Veď to aj zle znie: u-to-rok. V prvej slabike sa ukrýva pán PhDr. B., v druhej pani PaeDr. K., v tretej...... zasa PaeDr. K., pretože je široká ako ja vysoká (suché konštatovanie), medzi nich sa pchá každý druhý týždeň cesta na Prírodovedeckú fakultu pánu Bohu za chrbtom, seminár, na ktorom som jediná, ktorá narúša štatistiky, pretože ako jedinej sa Hrdinovia nepáčili, obed ako vystrihnutý z časopisu „Recepty na vracanie“ či pobehovanie medzi katedrami s boľavými lýtkami zo sobotňajšej tancovačky!
Na Didaktike nás pani PaeDr. K. učí, ako vyučovať deti. Ako motivovať, šokovať, neunudiť k smrti a ako sa zbaviť monotónnosti. Škoda len, že tieto výchovné praktiky nevyužíva aj na svojich hodinách. Možno si len nevšimla, ako polovica jej študentov si na prednáške komentuje stavy na FB ala „PaeDr. K. je riadna brdzda.“ či ako sa študenti nestíhajú dať motivovať, keďže učivo sa diktuje rýchlosťou slovo/sek.
Jednoducho neznášam utorky! Spomalené, čaptavé, lenivé utorky!
ja mám už tretí rok ťažké utorky. a tento rok som to vôbec nezvládla a musela som vypustiť jeden predmet (zhodou okolností výberovku, ktorá ma bavila ako jedna z mála).
prednášky sú zlo. a v zásade je jedno, kedy sú, teda aspoň pre mňa. každá jedna z nich j zlá, zlá, zlá.
Bohovsky napísané...Len ti trochu závidím, že nadávaš na jeden deň. Ja mám každý jeden deň (okrem štvrtka, kedy mám voľno) znechutený niečím čo sa mi vôbec nechce a k čomu mám odpor. A s tým komentárom kritizujúcim prednášky absolútne do poslednej bodky súhlasím.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.