Cesty na každý deň

Posledné dva týždne som prežila v besnom pobehovaní medzi katedrami, študovňami, Tescom, internátom. V myšlienkach som však uprchla ešte ďalej. Navštívila som brata v Prahe i bratranca na Kréte, mamu doma aj otca v práci. Zaskočila som aj tam, kde mi býva smutno a dokonca i tam, kde sa cítim šťastná.
Raz som sa ocitla pred zrkadlom a odličovacím tampónom zmývala smútok, pár dní na to zas pred krígľom piva a zapíjala šťastie. Na jarmoku prezerala stánky a hľadala gýč, čo by mi pripomínal domov, na intráku zas vyčkávala, kým si ma chytí wifi.
Obzerala ľudí i zem pod nohami. Skrývala sa vo výťahu i posmelená pivom rozkrikovala sa pred Bagarom. Mala som všetko i nič, niečo i trocha. Zabudla som, ako tu všetko letí aj sa vlečie.

Znova mi niekto odišiel, znova som menšia ako včera. Napíše vám „Ani som ťa nevystískal, drž sa! “ a vo štvrtok odíde. Nevracajú sa. Tí, ktorých zbožňujete. Prichádzajú však noví, aby ste sa nezavŕtali do zeme úplne.

Dosť som sa nachodila...

 Záchod

12 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu